Nie je mu čo závidieť. V dobe už takmer vyvrátenej z pántov je ťažké hrať radosť aj pápežovi. Najmä pápežovi, ktorý nie je povrchný a vie sa vcítiť do malého dieťaťa rovnako ako do rímskeho bezdomovca, a navyše niesť vo svojom srdci aj bolesť všetkých pozostalých po obetiach, ktoré nemuseli byť, ale bolo ich na tohtoročné veľkonočné obdobie akosi priveľa. Navyše vyvolával dojem, že si až pridobre uvedomuje pompéznosť, čo zaplnila Petrov chrám a že akýmsi pomyselným bočným východom sa vytráca radostný, zmŕtvychvstalý Ježiš. Súcit a láska Ježišom obetovaného človečenstva akoby sa začali scvrkávať do povinných vonkajších úkonov, ba aj do záverečného žehnania mestu a svetu. Ešteže nás ustarostený a unavený pápež celkom na záver povzbudil úsmevom.
Takto sme niektorí vnímali tohtoročný Vatikán cez televízne obrazovky.
Podaktorí sme išli hľadať Ježiša do chladnej, ale miestami aj slnečnej prírody alebo sme si zvolili kostol v blízkosti svojho bydliska a nechali v nich doznievať bolesť a víťazstvo. Ostatní sa zapozerali do toho, čo im po výdatnom sviatočnom obede priniesli na Veľkú noc televízne obrazovky.
Pre kresťana, ktorý dobre z evanjelií pozná priebeh umučenia, ukrižovania a zmŕtvychvstania, nepriniesla ( a ani nemohla priniesť) po informatívnej stránke nič nové ani napriek kvantitatívne až premrštenej programovej ponuke. Vznikla síce v roku 2015 nová dvojdielna biblická dráma režiséra Christophera Menaula Život a smrť Ježiša Krista podľa rovnomenného románu Billa O´ Reillyho a Martina Dugarda z roku 2013, ale až na autentickejšie prostredie aj výber hereckých predstaviteľov (Ježiš - H.Sleiman) divákovi, ktorý podobné filmové príbehy pozná, hlboký zážitok nepriniesla. Je pravda, že priblížila historické a politické dôvody, čo viedli k zatknutiu a ukrižovaniu Ježiša Krista, ale nové mohli byť pre diváka, ktorý sa jedným z najväčších príbehov ľudstva doteraz príliš nezaoberal. Vzhľadom na rýchlosť jeho zaradenia na českú a slovenskú obrazovku hneď po jeho nakrútení mohol byť aj fakt, že úlohu Márie Magdalény vytvorila česká herečka Klára Issová.
Napriek tomu pravdepodobne zo všetkých filmových prác s touto tematikou doteraz najlepšie vychádza muzikál Jesus Christ Superstar z roku 1973, s hudbou vtedy dvadsaťjedenročného Andrewa Lloyd Webbera a Tedom Neeleym ako Ježišom, a najkontroverznejším asi je film Posledné pokušenie Krista z roku 1988 režiséra Scorseseho s Willemom Defoe v titulnej úlohe Krista.
Krásnu jar 2015.
