Komu bolo už priveľa predsedu vlády, mohol si prepnúť na RTVS 2, kde v drahom pracovnom úbore, podobne ako jeho kolegovia, koncelebroval slávnostnú sv. omšu´, ľudovo povedané na ´Duchaˇ, všeobecne známy emeritný arcibiskup Sokol.
Ak je tretia božská osoba, zobrazovaná ako holubica, na strane našich najvyšších cirkevníkov, zdá sa, že nechala, podľa učenia Cirkvi jemu a Otcovi rovnocenného Ježiša, radšej stáť pri zadných dverách. Veď aký trapas by bol mohol nastať, ak by svojou pokornou existenciou pri premieňaní chleba a vína na Jeho telo a krv vyviedol vysokých cirkevných papalášov z miery a viac či menej dokonale hraného pokoja natoľko, že by mu prikázali, aby ich nevyrušoval? (Podobnosť so situáciou na zádušnej omši za emeritného biskupa Tótha a v pozadí kostola stojacim arcibiskupom Bezákom v civile by nebola čisto náhodná).
Čo sa teda prenášalo z obrazovky? Dobro alebo zlo? Pravdaže, pre koho ako. Veď čo je pravda, pýtal sa vraj už Pilát a poumýval si ruky. A čo je dobro čo zlo?
Podľa Zborníka náuk (encyklopédie) v modernej etike a filozofii pojem dobra znamená najvyššiu morálnu hodnotu a je to protiklad zla. Viacero filozofov, a nielen v dnešnej dobe, sa takému hodnoteniu zámerne vyhýbalo a vyhýba.
Subjektívne dobro nás vraj osobne teší.
Objektívne dobro by malo prospievať všetkým.
Dobro je mravné a slúži ku cti.
A čo vraj v sebe zahŕňa zlo? Zámer škodiť, úmyselne trápiť, vyvolávať spory, pestovať nepriateľstvo, privodiť nešťastie, pohromu. Pokračovať by sa dalo dlho. Načo? Okolo nás je zla dosť.
