Moderátorská neschopnosť uchopiť tému. Spúšťanie rétorického autopilota. Tunelové videnie, ktorého dôsledkom je obmedzený postoj k hľadaniu podstaty debaty. Akoby už nebola dôležitá diskusia samotná, ale jej formálne odovzdanie divákovi. Moderátor samozrejme vie, že ani väčšina divákov nie je príliš náročná na kvalitu aktuálnej relácie. To ho utvrdzuje v presvedčení, že prípadnú nesprávnosť vlastného počínania nemusí považovať za podstatný faktor.
Za daných podmienok politický predstaviteľ strany (alebo hnutia) ako pozvaný hosť prezentuje to, čo je mu najbližšie: používanie fráz, zjednodušovanie, programové zovšeobecňovanie a už klasické hľadanie nepriateľa, ktorý, "ak by neotravoval vzduch, všetko by bolo v poriadku".
Ak moderátor relácie sleduje iba formálne a technické rámce debaty, ťažko očakávať, že hosťa (rozpáleného pseudobojovníka za lepšie zajtrajšky) dotlačí k brúseniu rétorických diamantov.
Uvedené neznamená, že každý televízny (či rozhlasový) moderátor upadol do prahistorického bahna priemernosti. Bohužiaľ si však aj ten talentovanejší správne uvedomuje, že ak je latka kvality položená nízko, netreba vysoko skákať a zbytočne sa namáhať.
Bolo by zjednodušením konštatovať, že hlavným problémom problémov nášho Absurdistanu sú práve televízni (rozhlasoví) moderátori a ich výkony. Sú však pevnou súčasťou celého spektra chronického navršovania nedorozumení a nepríjemností, ktoré svoj vrchol zrejme dosiahnu koncom septembra 2023 a po ňom.
