Ale kalendáre sú pre takzvaný bežný život stále potrebné. Nemôže to byť inak,.stále existujú v živote veci, čo si treba overovať a poznamenávať, hoci niektoré za to stoja, iné nie. Ak Vás zaujíma pravda a lož, a záujem o veci verejné napriek všetkým verejným nepravdám pretrváva, neprestanete zapisovať.
Ako dobre, že nám Mária Terézia vnútila písmenká a jej syn, hoci len kde tu, domy menom školy. Povinnú školskú dochádzku, na ktorej trval ten celkom vydarený syn svojich rodičov, ignorujú niekedy aj súčasní rodičia. A pritom majú, paradoxne, volebné právo.
Kalendáre sú dôležité pre tú jednu vec a tá sa volá zaznamenaný čas, hoci paradoxne, neexistuje ani čas (ja som to nevymyslela).
Čas existuje dvojaký. Psychologický a chronologický. Nebudem vysvetľovať prečo, lebo sa pourážajú tí, čo ma posielajú niekam. Neviem prečo práve tam, možno pre nich to môže byť vrchol poznania sveta. Každý pozná svoje vrcholy a pády. Super, máme slobodu voľby, o tom nás aspoň presviedčajú presvedčení podľa ich príjmov a prispôsobivých mozgov.
Chronologický čas je onen, čo o ňom Jan Werich povedal:"Aby lidi věděli od kdy do kdy a co za to"! (Aby sa tí z druhej strany chápania neurážali, že oni vedia aj tak všetko lepšie).
Bez času na hodinách by sme v 21.storočí nemohli fungovať. Lenže ten druhý, psychologický čas, čo používame takmer všetci, aby sme sa mohli zaoberať ohováraním blízkych, nenávisťou, vraždami, a všetkým zlým a nedôstojným, podrazmi a klamstvami a predovšetkým neuveriteľným aj nemožným, používame my, egomaniaci sveta.
Myseľ dáva prednosť vŕtaním sa v nenávisti minulosti a prípravou budúcej zloby.
Akáže láskavá súčasnosť?
To by máloktorá ľudská hlava uniesla.
A vedomie?
Čo je vedomie?
