Nič ho netrápi. Neruší ho ani pohľad na tvár starca v starožitnom zrkadle, ani svadobná fotografia spred polstoročia. Už nikdy nebude trpieť pri "jej" kvílení a svojom vrčaní nad celoživotne rozliatym manželským mliekom.
Rozkoš môcť si natiahnuť teplé papuče, ktoré "ona" vyhodila, a on ich vytiahol zo smetiaka, ešte väčšia rozkoš nechať o päť minút dlhšie v predizbe rozsvietené, nádhera navliecť na seba vyťahané tepláky a bez strachu z výčitiek sa položiť do kresla a nedeľný zvrchník, mokrý od dažďa, len tak pohodiť na druhé, prázdne kreslo.
Siahne po ovládači televízora a túžobne očakávaný gól po chvíli oslávi nečakane bujarým výkrikom a donedávna zakazovaným pivom rovno z fľaše.
-No a čo, dali sme gól...- previnilo zašomre. Žeby pozabudol, že životu vo dvojici definitívne odzvonilo? Kým mu dôjde, že sa to už nezmení, s výčitkou sa zahľadí na manželkino prázdne kreslo.
Prečo mu to urobila?
