1.11.2014

Písmo: A- | A+

Už si na ten nehlučný spôsob komunikácie zvyká. Tiché štrnganie kľúčov v zámke, keď sa vracia z nákupu a prechádzky, ho necháva pokojným, let divých vtákov v oblasti žalúdka ho neruší ani pri pohľade na kúpeľňový neporiadok, či neumytý riad od raňajok a studený sporák. Ako za slobodna odkopne sviatočné poltopánky a takmer radostne vojde do obývačky.

Nič ho netrápi. Neruší ho ani pohľad na tvár starca v starožitnom zrkadle, ani svadobná fotografia spred polstoročia. Už nikdy nebude trpieť pri "jej" kvílení a svojom vrčaní nad celoživotne rozliatym manželským mliekom.

Rozkoš môcť si natiahnuť teplé papuče, ktoré "ona" vyhodila, a on ich vytiahol zo smetiaka, ešte väčšia rozkoš nechať o päť minút dlhšie v predizbe rozsvietené, nádhera navliecť na seba vyťahané tepláky a bez strachu z výčitiek sa položiť do kresla a nedeľný zvrchník, mokrý od dažďa, len tak pohodiť na druhé, prázdne kreslo.

Siahne po ovládači televízora a túžobne očakávaný gól po chvíli oslávi nečakane bujarým výkrikom a donedávna zakazovaným pivom rovno z fľaše.

-No a čo, dali sme gól...- previnilo zašomre. Žeby pozabudol, že životu vo dvojici definitívne odzvonilo? Kým mu dôjde, že sa to už nezmení, s výčitkou sa zahľadí na manželkino prázdne kreslo.

Prečo mu to urobila?

Skryť Zatvoriť reklamu