Ak by Štúr ožil, kašľal by na oslavy

Písmo: A- | A+

Našťastie si herec Robert Roth nezarába v TV seriáloch, a venuje sa aj dovzdelávaniu slovenských spoluobčanov. Aj vo vizuálne vzácne príťažlivej dokudráme TRUE ŠTÚR troch mladých autorov Prevendarčíka, Baláža a Šajgalíkovej.

Roth prináša na slovenskú obrazovku nielen excelentnú ukážku svojho poňatia televíznej, na pohľad jednoduchej, hereckej tvorby. Blízkej gabinovskému štýlu "nehrania", o čo sa, po slávnych predchodcoch, napríklad po pánovi Hrušínskom, úspešne snaží v práve uvádzanom českom seriáli Doktor Martin aj Miroslav Donutil.

Jeho (Rothovo) súcitné hľadanie pravdy Štúrovho života, sveta a smrti ponúkalo v postave fiktívneho priateľa Hronského, aj vďaka porozumeniu s režisérom Balážom, otázky, na ktoré často nevypovedané odpovede pochopil, práve vďaka Rothovi, každý vnímavý divák.

Mali by sme asi zostať vďačnými potomkami jedinečnej osobnosti, ktorá by nám mohla aj dnes čistiť naše plné žalúdky, aby sme neboli k tomu dobrému, čo nám striedma slovenská kultúrna minulosť láskavo poskytla, takí neskutočne ľahostajní. Cestu otvára aj True Štúr.

A ak by Štúr ožil a pozrel by sa na slovenskú politickú scénu, kašľal by na oslavy. Do nášho parlamentu by sa pre neschopnosť prisluhovať komukoľvek nedostal, ministrom kultúry by sa nestal (nebol by v Smere), hoci podobné počiny ako True Štúr by s radosťou podporil.

Blahoželanie k spoločným narodeninám s velikánom, pán Roth.

Skryť Zatvoriť reklamu