keď si uvedomil, že sa objavili ďalšie stopy. Uvidel vedľa seba Boha, ktorý mu povedal: "Nestrácaj nádej, nikdy ťa nenechám samého. V každom okamihu tvojho bytia, dokonca aj v tej najťažšej chvíli budem stáť pri tebe."
Prešiel celý pútnikov život, keď sa ten celkom vyčerpaný ďalej trmácal po pobreží oceánu času.
Keď sa naposledy obzrel, videl, že sa občas obe cestičky stôp prekrývajú a zostáva za ním iba jedna,.čo predstavuje jeho osamelosť v tých najťažších životných chvíľach. Vtedy pútnik zakričal na Boha: "Pane, si klamár, nechal si ma tu samého! Veď sa pozri na najnebezpečnejšie dni v mojom živote, tam sú iba moje stopy."
Boh len ticho zašepkal: "Môj milý, mýliš sa, nie sú to tvoje stopy, ale moje, lebo v najťažších okamihoch tvojho života som ťa niesol na rukách."
Kto chápe, ten pochopil.
