A možno ich zopár aj privedie, tých, čo ostali nažive, hoci sa báli covidu, ale očkovať sa nenechali. Zopár Ficových a Blahových navždy verných síce už tiež môže len pozdravovať z cintorínov, hoci zomierali so strachom v očiach. Nepomohli ani spomienky na ich čas socialistického šťastia. Nenarodili sa v čepčeku a ich blízki ešte aj po rokoch nebude môcť zaspať. Pod privretými viečkami defiluj tváre tých, s ktorými chodievali na pivo, sedávali na lavičkách a zhovárali sa o jednoduchých veciach. O údenom kolene či o šmajchľovaní v perinách alebo o stretnutí so súdruhmi prezidentmi komunistami, čo ich volili, lebo koho už, ak nie ich.
Tí, čo neležia pod zemou alebo zabudnutí v urnách krematórií sa v týchto časoch najčastejšie stretávaju počas niekoľkohodinového čakania na psychiatra, lebo maniodepresívny syndróm postihuje aj starenky a starcov na ceste k osemdesiatke.Najväčší robia deti a vnúčatá za pocikávanie a neudržanie stolice tých, čo ich vychovali a často opatrovali aj vnukov a pravnukov. "Sväté" slová ministra rodiny, priamo zo Sme rodiny, že sa dospelé deti majú dohodnúť na príspevku pre svojich predchodcov a pravidelne po mesiacoch im nosiť nielen tri pomaranče. ale aj euríčka na prežitie. Preto psychiatri vyzvedajú, či nebývajú príliš vysoko, lebo po páde z druhého poschodia bude nasledovať len nemocnice, kde dostanú staronový covid. V rodinách nastane totálne odcudzenie a kto vie dobre chodiť, pričasto si robí prechádzku k vlakovým koľajniciam.
Ale väčšine aj tých narodených v čepčekoch je to aj tak jedno. Hoci si ich zvolil náš ľud.
Odborníci vravia, že samovraždy a vraždy ako vo svete aj na Slovensku súvisia so zvolenými zástupcami, ktorí sú neschopní a väčšina neovláda poriadne ani rodný jazyk. Niektorí najvyšší žbrblú, že im nerozumieš a pritom hrajú divadielko, že jazyk, ktorým sa prihovárajú tej dvadsiatke divákov, je slovenský. Urobia si psinu z moderátorky, spiklenecky sa na seba usmievajú a otvorene nám dávajú najavo, že život ich rodinných aj nerodinných príslušníkov je už v ako hen Amerike a oni majú euríčok dosť. A iných skutočných politikov aby ste špendlíčkom škrabali v akomsi dávno stratenom svete.
A ten, ktorý sa určite narodil v čepčeku, už určite nebude biskupom, lebo niektorí občania si porno nedajú a budú ochotní sa pobiť.
Ktovie, prečo sú takí zaťatí, veď pornoherci nie sú ani oblečení. Azda preto, že oni sú oblečení v pyžamách a manželkám namiešali prášky na spanie.
Hoci sú u nás aj celebrity, čo si dávno pornom zarábali. Nechajú sa obdivovať davmi šalejúcich dievčat.
Ale či už s čepčekom alebo bez neho, ľudí treba nechať tak.
Žijeme v slobodnej krajine.
Zatiaľ.
