ktoré bude sedieť ako.. a.veď viete na čo. Hoci jeden by povedal "Škoda básne". Prepáčte, hoci Vy ste už na lepšom mieste, ale takto sa k nej môže dostať aj ministerka kultúry a spol.
Raz, keď sa miera naplní
a pretrhne sa struna,
o každom živom ostáva
ľahučké prázdno tuná.
Jamôčka, ktorú vyhĺbil
do trávy kameň v poli.
A po tom prázdne poznajú,
akí sme vlastne boli: prostrední, malí, väčší snáď, ba prázdno po sekvoji je také hlboké,
že sa ho človek bojí a háda, čím ho premostí.
A to je ona - holá
pravda o miere veľkosti, ktorá bola prikrytá ako zemou zrno vo svojom plnom význame.
Nie, že nás bolo všade plno,
lež to, že ľuďom chýbame
je našou chválou,
Mimo rečí, fanfár ľudských
či ľudských slín,
nepočuteľne o nás svedčí
pomalý, tichý Boží mlyn.
.
