Milan Šimečka chcel pôvodne sústrediť svoju pozornosť na udalosti januára až augusta 1968. Nakoniec sa však rozhodol písať o (ne)normalizácii a urobil dobre. V knihe s nadhľadom analyzuje anatómiu poinvazívneho politického systému a jeho zničujúce dopady na mentalitu českého a slovenského obyvateľstva.
Knihu treba spomínať najmä preto, lebo je aj o možnej budúcnosti Slovenska.
Časť populácie a jej červenohnedej mentálnej reprezentácie sa na politickej úrovni zrejme domnieva, že človek ako jedinec nie je nastavený samostatne (zodpovedne) konať a preto by mu mala veliť komunita milovníkov "poriadku". Je to pokus o degradovanie individuality v prospech abstraktného kolektívu. Pokus o nastolenie (povolebného) systému, v ktorom by bol jedinec bezvýznamnou súčiastkou umelohmotnej systémovej konštrukcie, nastavenej v prospech úzkej skupiny pseudomysliteľov.
Stačí si prečítať názvy kľúčových kapitol Šimečkovej knihy a je jasné, o čo by časom mohlo ísť.
Korupcia/// Perzekúcia/// Štátna lož/// Rukojemníci štátu/// Civilizované násilie/// Existenčná perzekúcia/// Adaptácia/// Neporiadok/// ...
Knihu Obnovenie poriadku autor písal v časoch normalizácie, nie po nej. Je o to autentickejšia.
