Minulosť, súčasnosť a budúcnosť sú prepojené v dnešnom prítomnom okamihu. Takže bumerang nenávisti hodený v tejto chvíli, zasiahne ´prítomný okamih´ vo vzdialenej budúcnosti. Jediná možnosť, ako tomu predísť, je naučiť sa láskyplne komunikovať. Je to svetlo v tme. Koniec tápania. Malá iskrička pri hľadaní svetla je vzdelanosť. Vzdelávanie je pestovanie objektívnejšieho vnímania sveta. Otvára aj cestu bez strachu ísť a konať. Nebáť sa. Plnohodnotne si uvedomovať každý okamih, napĺňať ho radosťou, krásou a dobrom, lebo môže byť posledný. Pozornosť k tým, ktorí ma obklopujú a súcit k deťom, slabým a starým nás odmení bonusom navyše: prežívaním naozajstnej lásky.
Začnime najskôr myslieť, až potom konať, osloboďme sa od pudového správania a zažijeme oslobodzujúci pocit odpustenia aj sebe samým. Uvoľnime sa z okov, čo nás zväzujú desaťročia, stáročia. Začnime byť tolerantní k myšlienkam iných, nevnucujme im, tobôž nie násilím, vlastné názory. Uvoľnime sa. Byť voľný znamená byť šťastný.
Meniť násilie, strach, hnev a zmätok v sebe a spoločnosti pomocou pozorného sústredenia sa na veľkodušnosť, súcit a ochranu slabších, vyvoláva pocity šťastia a pravého pokoja. A šťastní ľudia vytvárajú šťastné spoločenstvo.
