Nevedeli sme síce ešte nič o ničom, ale naše srdiečka nám zrejme velili, že aj napriek tvrdohlavému a častému presviedčaniu našej mamy, že darčeky nosí Ježiško, sme sa spätili. Chceli sme ich obdarovať za každú cenu. Asi sme ich milovali.
Vydrankali sme do "zvončeka" a v prvom otvorenom skromnom kníhkupectve po vojne sme útle literárne dielko kúpili.
Na prebale knihy bola obrovská kravička a hoci sme chodievali často na dedinu a s kravami sme sa poznali, mierne nás miatlo to čosi obrovské v dolnej časti veľkého zvieraťa, z ktorého teplé mlieko prúdilo do vedra so zvláštne znejúcim slovom šechtár.
Rodičia sa tvárili, že sa im knižočka o krave páči, otec mal s nami súcit a pohladil nás po hlavách, nepoužil matkine úvahy o Ježiškovi, ktorý nosí darčeky v noci, kedy my deti spíme, hoci po udalosti sa rodičia utiahli do kuchyne a o danej veci sa sporili.
O iných daroch, čo kravy roznášajú, kde sa im zachce, nás nepoučil nikto.
Dnes, v osvietenej televíznej dobe sa nemusíme báť klamstiev, dokonca ani z úst odborníkov.
V nedávno uvedenej relácii z dielne ktorejsi slovenskej televízie o dôležitosti výsadby mladej zelene na miestach, čo od vysokých stromov oslobodili povolení papaláši, sme sa konečne dozvedeli, o čo ide.
Ide o lajno. O kravský hnoj. Ten je pre mladé stromčeky prepotrebný.
Odborník na starostlivosť o zeleň nielen vyrozprával, aký je tento kravský prirodzený výrobok osožný, ba priam zázračný, ale aj prakticky predviedol technológiu oživovania našej zanedbanej zeme premiešaním so spomínaným kravským darom, potrebnejším ako mlieko.
V príťažlivom, vkusnom pracovnom odeve pokľakol lesník do suchého zemského povrchu, pekný kus z neho odhrabal a starostlivo naň naniesol zelené zlato od nejakej kravskej dámy. Oboje spracoval a doprostred už výživnej zmesi zastokol polmetrový stromček, čo o takých dvadsať - tridsať rokov bude podobný tomu, čo vyrúbali, rovno treba napísať, že "svine".
I dozvedeli sa o televíznom dokumente dvaja jemnocitní, ťažkí intelektuáli - predsedovia, ktorí ruku v ruke neklamú o všetkom. Stretali sa vo sviatok aj v piatok, lebo nevyhnutne potrebovali pochváliť sa aj "buzerantom z Bruselu". Ministri a poslanci odhlasovali týždne schvaľované rozhodnutie, v ktorom rozhodne trvali na znení:
"Jednoznačne trváme na zmene názvu predmetnej veci. Slovo lajno je nehodné úvahy ministra a poslanca, o nás, zvolených najvyšších predstaviteľoch nevraviac.
Ako náhradu urážlivého slova lajno navrhujeme krásne znejúce slovenské slovo kravinec".
A kravičky zasa nebudú vedieť o čo ide.
