pozrime sa aspoň teraz do svojho vnútra, zapáľme v ňom svetielko a začnime tolerovať aj tých "onakvých".
Je to isto ťažké, ale sú predsa situácie keď modrí podávajú ruku aj červeným a hnedým. Napríklad so slovami "Pokoj a bratská láska nech je medzi nami". Hoci počas polnočnej omše alebo pri iných príležitostiach, napríklad na ulici, len tak, veď počas sviatkov želáme všetko najlepšie aj tomu, na ktorého sme sa včera ani nemohli dívať.
Bolo by Vám nepríjemné podať ruku Ficovi, Blahovi, Jarjabkovi, či ďalším "kreatívcom" Smeru a ich mladým učňom? To sú ti takzvaní červení hriešnici, ale práve tých treba milovať. Fico nie je básnik, nevie púšťať z úst verše o láske človeka k človeku. A možno doma, pod vankúšom, sníva o pani prezidentke.
To modrí veľmi dobre vedia kde je "sever" a často o vzájomnej láske aj hlasno kričia! Lenže dvetisíc rokov je príliš krátka doba, aby si aj uvedomili, že zneužívajú to najlepšie, s čím prišiel ten, ku ktorému sa modlia, hoci to nemusel byť biely modrooký blondín, a že bozkávať sadrové dieťatko v covidovom čase by mali ich "vodcovia" zakázať.
A sebavedomí hôrni chlapci, čo ladia do hnedej, neveľmi sčítaní a často priečni a kričiaci a ešte radšej vyvolávajúci čosi o akomsi slovenskom Bohu, ktorý by patril iba im, urasteným, no trošku obéznym, čo sa neodtiahnu od žiadnej bitky, by sa ešte mohli, ak raz chcú vládnuť, všeličomu doučiť.
Za tých treba najviac prosiť, aby ich Boh osvietiť ráčil, povedať im, ale vľúdne a nežne, aby ste sa ich nedotkli, že tí, čo vedia aj čítať a rozprávať aj v cudzej, neznámej reči, nie sú nijakí hradní páni, ani baróni, ale od nich chudobnejší občania krajinky, čo ostane naveky biedna, ak všetci nedostaneme rozum.
Modro - červeno - hnedí možno dokážu tlmiť vášne, ale ešte dlho potrvá, kým sa toho dočkáme.
Prepáčte.
A podľa možnosti všetkým prajem vnútorne precítené vianočné sviatky.
