...odpusť im Pane všetky ich viny...Daj mi vieru, Pane, aby som v sebe našiel iskru lásky k tvorovi, čo si mu dal meno
Človek...Aspoň iskričku, môj Pane.
Narodil sa ako Ferenc Bokor 10.mája 1910 rodičom Angele a otcovi, maloroľníkovi Jánovi Bokorovi. Vzťah k ministrovi Masarykovi bol jednostranný, Bokor o Masarykovi naisto vedel, minister by sa bol o Bokorovi dozvedel po jeho rehabilitácii po 20.septembri 1990, keby nebol tragicky zahynul ešte pred učiteľom Bokorom.
Ferenca po skončení ľudovej školy prijali roku 1921 do štátneho reformného reálneho gymnázia v Lučenci. kde roku 1930 úspešne zmaturoval z maďarčiny, latinčiny, vlastivedy a matematiky. Rozhodol sa, že sa zapíše na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Smútil za klavírom, na ktorom hrával skôr, ako sa naučil čítať...Lenže rodičia prišli o majetok, preto musel školu prerušiť. Na univerzitu sa už nevrátil, ale absolvoval učiteľský ročný kurz a od 1.septembra 1932 nastúpil ako učiteľ do Čakanoviec. O rok vyhral ako jediný z trinástich uchádzačov súbeh na miesto učiteľa v katolíckej ľudovej škole v Malom Dioseku.
Zásahy proti príslušníkom maďarskej menšiny sa stali v roku 1947 príčinou jeho angažovanosti, čo sa skončila osobnou tragédiou.
Začala sa kantorskou skúškou, ktorú absolvoval v Ostrihome roku 1947. Náhodou sa dostal do kontaktu s doktorom Zacharom, osobným tajomníkom ostrihomského arcibiskupa, kardinála Mindszentyho.
S kardinálom Mindszentym.sa stretol a po návrate mu začal posielať informácie o Maďaroch na Slovensku.
Tak sa začala jeho cesta k strašnej smrti. V ilavskej samotke trestnej cely, korekcie v pivničnom prostredí väznice, kam ho odsúdil niektorý z veliteľov, si vytrhol hrubé črevo.
Stalo sa to 17. mája 1952
