Vyštudoval gymnázium a právnickú fakultu v Bratislave a Budapešti. Dvadsať rokov pracoval ako hlavný mestský fiškál (notár), neskôr ho vymenovali za prednostu dôchodkového oddelenia mestského magistrátu v Bratislave. Bol hodnostárom slobodomurárskej lóže a organizátorom verejného a kultúrneho života v meste, písal ideové a politické články, úvodníky, venoval sa aj divadelnej kritike. V rokoch 1883 - 1884 redigoval Pressburger zeitung (Bratislavské noviny). Ovládal, v tých časoch v Bratislave samozrejmé tri jazyky. Tento, v tých časoch, významný človek uprednostňoval, možno ako spomienku na Budapešť, maďarčinu. Býval výrečným poslancom Uhorského snemu, podobne ako kedysi Ľudovít Štúr. So Štúrovcami ho spájali aj iné skutočnosti, a to rodinného charakteru.
Významný Bratislavčan "má" dnes ulicu v Karlovej Vsi, identifikovať však osobnosť s jeho menom nevedel nikto z Karlovešťanov. Dokonca ani na Miestnom úrade o ňom netušili (bolo to pred tromi rokmi)
Nevedno, či vinohradnícku dedinku niekedy navštívil. Napriek tomu, celkom nelogicky, ale pre tie časy zrejme typicky, premenovali po roku 1992 po ňom jednu z najfrekventovanejších ulíc tejto mestskej časti. Zrejme bolo treba zrušiť Komsomolskú ulicu a vtedajší úradníci a možno aj politici, prisúdili ulicu ruských komsomolcov, jemu. Kedysi "mal" ulicu v centre, kde celý život pôsobil a bola to ulica, ktorá dnes nesie meno Strakova.
Meno muža, ktorý významne ovplyvňoval kultúrny, politický a spoločenský život Bratislavčanov , "zavesili" na nevábnu stenu domu, ktorý sa volá Kultúrny. Cestujúci autobusov 32 a trolejbusov 33 sa s ním môžu zoznámiť počas čakania na spoje.
Jeho meno znie DANIEL MOLEC.
