Až v roku 1986 sa ozval dramaturg Marian Puobiš, aby mi ako autorke textu oznámil už nečakanú vetu, že v najbližšom čase bude možné znovu oprášiť text a vážne sa ním zaoberať. Pre autora to znamená, že nastáva detailná práca na autorskom texte už v spoločnosti najdôležitejšieho človeka, v prípade scenára Nemožnej už známej a oceňovanej pani Evy Štefankovičovej a jej manžela, dnes docenta Lea Štefankoviča. "Vyšiel" zo skvelého ročníka dramaturgie VŠMU, nazývaneho aj ročníkom Petra Balgu, zosnulého, žiaľ, v mladom veku. Na všetkých poslucháčoch ročníka dramaturgie, čo končili v roku 1977, zanechal svoju pečať. Ursíny, Lihosit, Mitana, Filan, Frolo a ďalší sa stali významnými osobnosťami v slovenskej kultúre a umení zvlášť.
Spomedzi významných hercov, účinkujúcich vo filme, čo mohol, no zrejme nesmel vzniknúť o 10 rokov skôr je možno pozoruhodné, že syna Ženy (pani Javorková) hral študent Braňo Mišík, dnešný režisér seriálu podľa zahraničnej predlohy Zrada.
Zradu čudnou zhodou okolností odvysielali na tv Doma večer pred smrťou pani režisérky Štefankovičovej, Nemožnú 17. apríla predpoludním na Dvojke RTVS.
Určite nemusel scenár čakať na realizáciu 10 rokov, vari ani rok, a ani Zrada, ani Nemožná neboli len uplakané ženské príbehy, hoci film pani Štefankovičovej bol skôr o marení ideálov v socialistickom Československu.
