O eutanázii starenky netušia, a tie, ktoré čosi začuli, si ju u nás nebudú môcť dovoliť, kým tento bezbolestný odchod zo života nenavrhne niektorý poslanec v parlamente a neodhlasujú ostatní prítomní poslanci. Mnohí z nás (starých) možno zažívajú aj neznesiteľné bolesti, a veria, že smrť je lepšia voľba.
O bezbolestnom asistovanom odchode sa teda na Slovensku môžme dnes sporiť len teoreticky.
O čom sa môžme zhovárať, sú zle vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ktoré sú dlho roky skrývané a počas nedeľných alebo sviatočných obedov, a prepuknú, keď sa napätie už nedá zvládať a jedna aj druhá veková kategória je nadmerne podporená (alkoholom, drogami, liekmi, a ako inak, neriešeným spolunažívaním najmä početnej rodiny).
Zdá sa, že je to z roka na rok horšie a spoločnosť by sa tým mala seriózne zaoberať.
Toľko už bolo sľubov, toľko nádejí, toľko nevyplnenej lásky k blížnemu a neustále rastúci počet násilných činov a nielen lúpežných, ale nevysvetlených vrážd Hodenie plecom, keď syn zavraždí otca, otec troch členov rodiny, s ktorými ešte zotrvá dva dni v byte, kým sa odváži zastreliť. Milenec vyhodí z balkóna milenku, neplnoletá vhodí do smetiaka novorodenca, často s pomocou príbuzných. Kto sa o veci zaujíma? Štát, čiže zvolení ľudia málokedy. A ak, tak v dlhej rozprave, ale "skutek utek". Od "revolúcie" po súčasnosť stále to isté.
Nie sú to len Rómovia, hoci ich existencia v osadách je neriešený problém a pohľad do jednoizbových z plechu poskladaných búd a ukradnutých káblov (televízor chce každý), pobiehajúce nahé deti bez dozoru, aj to je súčasný obraz Slovenska, o ktorom vedúci činitelia všetkých inštitúcií až po tie najvyššie spievajú ódy na seba, prestriedané hrou na fujaru, lebo ich život je príjemný alebo aspoň prijateľný. Najviac na nepríjemné miesta chodí príjemný pápež František, je to skrátka mierna irónia nielen v slovenský neprospech. Naši "spasitelia" Mečiar a Fico doposiaľ nerobili nič skutočne podstatné, v "tých" veciach, už nič neurobí táraj Matovič. Jeho "zázraky" nás všetkých akurát dostali tam, kde sme nechceli byť. Štvrtý raz s Ficom. ponížení jeho ministrami, ich ľuďmi a podľuďmi.
A s Pellegrinim, ktorý síce stále sľubuje akýsi dátum, ale pletú sa mu termíny.
Onen od ucha k uchu rozosmiaty bájkar síce päťstovky nerozdal, ale myslel si, že keď sa vyvŕši na súčasnom ministrovi obrany, padneme všetci do "bezseba".
Nepadli sme. Onen vtedy budúci minister si len úlisne vyprosil od mafióza zvolenie soka v aute "pozrieť"...
Pokračovanie
