Viem, prečo je to tak. Už v detstve som to vedela. Okolo samé klamstvo. Naši vysokí nikým nepoučení ale povolení a sem tam aj vyvolení hodnostári čítali najskôr Gardistu a neskôr Rudé právo.
Ako školáčka začiatočníčka som bola obklopená paní L.A.Čárskou, ktorá sa vyžívala v opisoch šľachtických ruských rodov a ich pekných mladých slečien. Nikto nebol bitý ani hladný a pravdepodobne v dobe vzniku množstva kníh pre dievčatá si pokojne žila aj pani Čárska, hoci rok 1937, v ktorom zomrela, nebol najľahší. Signalizuje všeličo pre väčšinu Slovákov, pre ktorých je všetko z Východu príťažlivé.. Či spisovateľku z dobrej rodiny zlikvidovali v gulagu, v Ľubianke pri vypočúvaní alebo jej revolučnými susedmi podloženou nohou, nevedno..
Knihy mojej predmenštruačnej doby mali názvy Ruža z Kaukazu, Sibírôčka, Džavachovské hniezdo, Bez mamičky, Čarovný obi, Pred rozchodom, Navždy svoji....Pokým súdruhovia prevracači kabátov nezistili, že autorka je hoci už len pre svoj pôvod nežiadúca, lebo je síce len slušne, ale zjavne proti a stiahli ju nielen z výkladov malých kníhkupectiev. Tak pani Čárska odišla spomedzi živých čitateľov. To, že sme ju mohli čítať ešte aj po roku 48 bola len klasická nedôslednosť budovateľov, aká nás všetkých aj v Československu pomerne na dlho čakala tiež.
To autor Mladej gardy Fadejev býval u mamičky Olega Koševoja a urobil z neho hrdinu. Neskôr sa opil a zastrelil. Fadejev. Urobili to aj skutoční spisovatelia, básnici a režiséri, a iní umelci v onej krajine, kde zajtra znamenalo už niikdy.
Kedysi v prvej a druhej etape socializmu, ak som nechcela podľahnúť vnútornej panike, som po dlhom váhaní objavila psychiatrickú ambulanciu. Zaujímavá pani doktorka mi predpísala farby od bielej cez červenú po tmavohnedú.
Tabletky.
Aby som v rámci päťčlennej rodiny zaspala. Nakrátko. Niekedy.
Päť rokov predtým sa stalo toto: Priateľka mojej tety mala kamaráta a ten kamarát svojej priateľke prisľúbil, že ak ho zoznámi s dievčaťom, ktoré by sa mu zapáčilo, kúpi jej nové topánky. Neviem, ako to s topánkami dopadlo, mňa začal od prvého posedenia u mojej tety zrejme považovať za svoju budúcu manželku. A hneď ma pozval na návštevu SND. Bola som zo všetkého taká ohúrená, že som pristala bez opýtania akéže to predstavenie budeme sledovať. Aj predstavenie mi bolo podozrivé. Všetky vtedajšie hviezdy sa v rámci výročia, akiste VOSR, zaviazali (dobrovoľne) odohrať predstavenie oslavujúce Lenina, Stalina a možno hrdých, sovietskych ľudi. Nech by sa boli odvážili nebyť hrdí. (gulagy už boli plné).
O menách Jagoda a Ježov, ak bude záujem, niekedy inokedy.
Dosť často som bývala na čerstvom vzduchu najmä v zime. Odhadzovanie snehu malo byť príjemnou súčasťou domovníčkinej práce. Najmä, ak ste boli v očakávaní dvojičiek a v zime 1960 snežievalo často.
