Obsluhujúci personál vozí, nalieva, nosí.
Na záver obeda ovocie. Tentoraz sú to jablká.
Tanierik s prineseným ovocím sa ocitne uprostred stola. Tri jablká sú približne rovnaké, štvrté malé, neveľmi lákavé. Pre štyri páry očí sa na sekundu stávajú centrom vesmíru. Tri ruky chvatne vyletia a okamžite siahnu po dezerte. Štvrtá, mierne roztrasená, na ktorú ostalo malé, zdeformované jabĺčko, ho hanblivo vloží do vrecka a opatrne vstáva od stola.
- Počkajte,- zavolá na ňu prvá z troch, -vari by ste nás neopustili, pani? Čo naša každodenná prechádzka?
Obídu kúpeľný dom a zabočia do bývalého jablkového sadu.
Obťažené konáre visia nad zemou, tie, čo sa už na roky neošetrovaných stromoch neudržali, polámané a plné prezretých jabĺk, utláčajú vyrastenú trávu.
-To sú dnes ľudia,- okomentuje situáciu jedna, ktorá práve teniskou rozšliapla prezreté jablko. -Každému je všetko jedno. Kam to spejeme...
