Ani pred rokmi, ani predvčerom. Dnes mi vkĺzol do ruky celkom ľahúčko. Napriek zemetraseniu, čo sa na Slovensku odohralo odrazu s politickým, vo Vašom poslednom pozdrave Slovenkám ste ako vždy aktuálny.
-Ešte vyspievam pieseň o Márii. O jej čiernom plášti, čo sa predlžuje a rastie ako tmavé noci pred Vianocami. Noc má svoju moc. Vláda tmy. Smútok po stratenom a hlad po tom hlavnom, ktorý sa márne snažíme uspokojiť množstvom zbytočných vecí a kulinárskymi špecialitami.
-Ty, Bylinkárka, Umka, Ochránkyňa prameňov, Babica, Plačka, dnes tvoje nedocenené sestry asistujú pri pôrode detí, povedia teplé slovo, vymenia mokrú posteľnú bielizeň, bdejú nad krehkým spánkom pacientov, utíšia bolesť a ak sú odvolaní, zatlačia oči.
-Ty. čo sa ráno budíš bez budíka, aby si opäť nastúpila do toho kolotoča, ktorý ťa nešanuje, ak má byť doma, v chladníčke a v našom okolí všetko, ako to má byť.
-Ty, ktorá nesieš deti do školy, starším rozdelíš drobné, aby v škole prežili, ošetríš muža, aby bol spokojný a nás dôstojne reprezentoval. Do práce prídeš unavená a to je ešte len začiatok.
-Ty, slobodná, náročná- Než by si mala mať na krku jedného nezodpovedného mamľasa, radšej budeš žiť sto rokov sama. V zamestnaní ťa len využívajú. Veľa si sa naučila a nemáš nikoho, kto by sa ťa zastal. Ich chlapská, maskulínna pýcha nepozná hranice.
-Ty, ktorá učíš deti. Robíš oveľa viac. Vychovávaš ten kŕdeľ slobodných vtákov. Nájsť spoločného menovateľa. Rovnováhu medzi tvrdou rukou a naivnou sentimentalitou. Pacifikovať výtržníkov a podporiť talenty a poctivú prácu. Unavená sa vraciaš z tej arény, a to ešte kabela plná testov, ktoré musíš, často na úkor svojej rodiny, opraviť.
-Ty, v službe života, čo máš viacero detí. Nepatríš k zeleným, nemáš čas študovať ekológiu a stretať sa s ochrancami prírody. Len si odmietla antikoncepciu. Keď sme už otrávili zem, nesmieme otravovať aj more. Od rána do večera krik, hádky a spory. Tí, čo sa ráno skoro pobili, pri večeri sedia a spolu sa chichocú. Ľudia sa hádajú len pre maličkosti. Veľké problémy sa riešia mlčaním. Doživotná slúžka, žijúca z viery, lásky a nádeje. Všetko má svoj čas. Oni sa to naučia.
-Ty, nezamestnaná Odovzdala si deti, máš na to podmienky aj chuť pracovať, ale tvoj vek ťa prezrádza. Márne ponúkaš to, čo vieš. Tvoje hrdé rovesníčky sa vozia v drahých autách, zdá sa ti, že si im na posmech. Kto to spotvoril tento národ a rozkradol jeho majetok? Kto nás to zaviedol do slepej uličky? Kto vymyl naše mozgy a srdcia, keď naši predkovia sa ešte nedávno vo svojej skromnosti spolu tešiť, plakať a hlavne deliť sa?
-Ty, dievča z ulice. Nikto ťa neviedol a nepresvedčil, aby si sa niečo naučila. Kedysi tebou ľudia pohŕdali a posmešne vraveli, že šliapeš betón. Výstredne oblečená, pohŕdajúca pohŕdaním si sa dala na to najstaršie remeslo. Dnes už si chytrejšia. Založila si si firmu. Tvoja vášnivá fotografia a "zavolajte hneď". Robíš to profesionálne s rutinou a klient ani nezbadá, že v tom nie je ani za štipku lásky. On na to nečaká. Kupuje si tovar. Pripomínaš mi príbeh z evanjelia, keď k nášmu Učiteľovi priviedli ženu, ktorú prichytili pri cudzoložstve. Mojžiš nám prikázal takéto ukameňovať. Čo ty na to? Muž sa vyparil. Učiteľ mlčal a potom prstom písal do piesku. Postupne všetci odišli. "Nik ťa neodsúdil? Ani ja, Len si dával pozor, ľudia dokážu byť krutí. Vrcholom tajomstva zlého je ľudská pýcha a zloba"
ANTON SRHOLEC *12.6.1929 +7.1.2016.
