Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Usmievajú sa, akoby boli Vianoce. A je to len vzdialený zvuk hromu. A dážď. Jeho kropaje dopadajú aj na neduživé, suché muškátové kvety, spálené od slnka. Konečne!
Večer prinesie ďalšie osvieženie.
Pred polnocou sa z balkóne spokojne dá hľadieť na blikot obrazovky v náprotivnom paneláku. S dobrými očami by sa dala "vysledovať" aj konkrétna scéna akéhosi filmu.
Druhá obrazovka. Tretia, štvrtá...Dokonca v akejsi predizbe visí zrkadlo. Byť o desať metrov bližšie, človek sa v ňom vidí... Dejú sa zázraky?
Nepochopiteľné je vždy najjednoduchšie.
Sú otvorené takmer všetky okná. Ľudia dýchajú osvieženú noc a sú k sebe, zdá sa, o niečo bližšie. Hoci v panelákových spomienkach 20-teho storočia.
