Pokúšame sa ísť na veci s rozvahou.
O nás, rodákov, zmierených dávno s tým, že našu národnú hrdosť_ krumpeľ_ nám poslali vaši agenti, aby nás mohli vydierať so všetkým, čo vynašli skôr ako my (aj so žiarovkou sme sa museli zmieriť) im totiž prinieslo slávu a bohatstvo na náš účet, strach nemáme. Hoci Angličan s cigarou,
Churchil, mal na ňu svoj názor.Aj svoje obavy. Sme horší ako on?
Až my totiž tú demokraciu vylepšíme. Onen chlap mal vlastne veľké šťastie, že klamal, že nevie, čo je Slovensko. Vedel, že sme sa stáročia hádali, či sú grúle jablko alebo hruška. Američania pravda nevedeli písať, my zasa čítať..Kam vyhodíme zhnité krumple? Boli sme len zem zvaná horná, v ktorej to "onô" od strachu nikto nejedol....
Mali sme hneď zájsť za prezidentom. Lenže sme ho nemali.
"Chcete demokratický zemiak?" Elegantným pohybom si pozapínal sako..
"Chceme"- zarevali by sme.
"Chcete zeleninou plnený zemiak z Európskej únie"? Opakoval :"Hádam len nemáte čosi proti EÚ, rodáci?
"Mäso nedajú?" Zapípala zozadu akási kuchárka z opozície.
Niektorí ju chceli biť, ale mierotvorca ich zahatal. A zmäkol: " Možno prihodia dobre pripravený anglický rostbíf,
"Môže byť?"
"Chceme", už sme nerevali, lebo nie každému na Orave, ba ani na Záhorí či v Betliari by anglický rostbíf zachutil.
My ostatní traja sme od hladu začali slintať,
Mierotvorca nás zastavil zdvihnutými rukami. "Ešte moment, páni. Aj dámy".
Chvíľu iba ševelil do mobilu.
"Zástupcovia koalície pripravili tlačovku, Že opozícia je proti".
-A kde je tlačovka? Na Súmračnej?" Ozvali sa hladní neveriaci "Danko je už v Moskve, prezident?..
"Tlačovka? Aká tlačovka? Všeličo sa potára..."
.
