Ako napísal Jakub Kubala v Plus 1 deň "Niekdajší sudca sa podľa všetkého rozhodol prípadu Lučanského venovať z vnútorného presvedčenia". Myslím, že sa to dá pochopiť..
Ako sa dá vykladať vnútorné presvedčenie?
Ako pomoc spravodlivosti? Ktorej? Tej bývalej, komunistickej, mečiarovskej, ficovsko-kaliňákovskej a to všetko za zvukov "hymnickej" piesne, že kto nejde s nami, ide proti nám, čo by si akiste radi zaspievali početní trúchliaci z Námestia SNP, aj tých 500, tiež bez rúšok, z cirkevného pohrebu pána Lučanského v Štrbe. Pretože vlastnou hlavou vôbec netušia, kam by vlastne chceli ísť, mohol by ich zaujímať aspoň vlastný zdravotný stav.
"Kto je pán Radačovský?" napísal nezaujatý novinár Kubala. "Kontroverzný bývalý sudca je v súčasnosti poslancom Európskeho parlamentu, kam sa dostal na kandidátke ĽSNS, ale pôsobí ako nezávislý a nezaradený poslanec pri parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ - Rusko.
Do širšieho povedomia verejnosti sa dostal v súvislosti s vyjadreniami na adresu Andreja Kisku v kauze Veľký Slavkov, kde rozhodol v jeho neprospech. Po rozsudku povedal, že keby bol prezidentom on, po takomto prípade by sa funkcie vzdal a o žiadnu by sa už nikdy neuchádzal".
Po vykonaní "potrebného" v súvislosti s pánom Kiskom sa vzdal sudcovskej kariéry a stal sa europoslancom, čo je akiste revanš, možno za "pomoc" expremiérovi pri lynči Kiskovej osobnosti. No, ako sa uvádza na titulke bulváru Plus 1 deň: Bojoval proti Kiskovi, teraz ide chrániť Lučanských.
Je mi ľúto, že životný príbeh pána Lučanského skončil tragicky. Mal žiť, zrejme by mal čo rozprávať. A hlavne, vyrovnať svoje dlžoby.
