Iba celkom nevšímavý alebo veľmi naivný jedinec si neuvedomil, aká budúcnosť čaká Ukrajinu, keď sledoval pomarančové nadšenie Majdanu. Bolo to síce podobné spontánne nadšenie, aké nás, Slovákov "držalo" na námestiach s kľúčmi v rukách, ale...V osemdesiatom deviatom to "praskalo vo švíkoch" v celom okolí, nevraviac o výdatnej pomoci poľského pápeža a hlavne vďaka Rusovi Gorbačovovi. Nebyť jeho, mohli naše námestia dopadnúť ako Hviezdoslavovo počas Sviečkovej manifestácie, a nemuselo to skončiť len polievaním stoviek občanov vodou. Ale porovnávania nie sú nikdy celkom dostačujúce. A navyše, na našej strane bola "konštelácia hviezd"...ako vravia tí, ktorí neveria na zázraky.
Pomarančová je farba vychádzajúceho a zapadajúceho slnka, ale predvídavý jedinec vedel, že Rusi opäť raz vymyslia zámienku a zneužijú spomienkový optimizmus tých, ktorí si ešte pamätali, ako to bolo s Krymom a Chruščovom a "zadarilo" sa. Teda Rusom. Teda Putinovi.
Vráťme sa k dôsledkom výbuchu Boeningu 777 spoločnosti Malaysia Airlines, ktoré v Doneckej oblasti zostrelili ruskí separatisti. Potvrdzuje to oficiálna verzia, podľa ktorej líder separatistov Igor Bezler oznámil plukovníkovi Vasilovi Geraninovi "Práve sme zostrelili lietadlo". Bolo to 20 minút po tragédii. Neoficiálna verzia podobnej správy znela "Do riti, zostrelili sme dopravné lietadlo". No a čo? Lietadlo ako lietadlo. Ľudský život - nijaká hodnota. 298 životov - detto. Aspoň pre novodobého cára Vladimíra a jeho prívržencov.
Nie je to chyba tzv. obyčajných ruských ľudí, tí sú väčší chudáci ako my (veď aj komunizmus u nich trval dlhšie a bol príliš, príliš krutý), tam nešlo o dvojkorunové mlieko, ale vždy, už od čias V. Iľjiča Uľjanova, o holý život. Nie je to ani chyba ľudí z Majdanu, pohltilo ich nadšenie, že je koniec hriechov komunizmu. Na vlastné nadšenie im umierajú blízki a, nech prepáčia, ako dosvedčuje zločin zo 17.7.2014, aj cudzinci.
