Oficiálne za "vedenie záškodníckeho spiknutia proti republike", keď bezprostredným motívom zatknutia 27,septembra 1949 mali byť jej cesty za členmi strany, a boli, vraj, len ´zásterkou´ zriaďovania únikovej cesty z republiky. Palica sa predsa vždy nájde. Neoficiálne ju popravili za nič. Stalin však potreboval držať masy v strachu a tak trval na hľadaní nepriateľov nielen v Sovietskom zväze, ale aj v nových "ľudových demokraciách". Je preto pochopiteľné, že Gottwald v opitom predklone začal plniť jeho vôľu a začal smrti predhadzovať najskôr tých, ktorým nerozumel a ktorým závidel: intelektuálov a továrnikov.
Veľký proces sa začal 31.mája a Dr. Horáková, jediná z obžalovaných po mučivých prípravách na proces, nepriznala nijakú vinu. Pravdepodobne aj preto jej nedovolili pred smrťou objať neplnoletú dcéru a rozlúčiť sa s príbuznými.
Trest smrti v obludnom procese okrem pani Horákovej dostali aj traja muži, medzi nimi známy novinár Záviš Kalandra. Trinásť ďalších obžalovaných odsúdili na dlhodobé tresty a doživotie. Jedným z odsúdených na doživotie bol aj vydavateľ František Přeučil, otec známeho českého herca Jana Přeučila.
V týchto dňoch si teda pripomenieme 65.výročie popravy intelektuálky a vysoko morálnej političky, ktorá sa poslaneckého mandátu vzdala v deň samovraždy (?) ministra zahraničných vecí Jana Masaryka. Práve sa vrátil z inštruktážnej cesty v Moskve...
Za justičnú vraždu Horákovej, okrem zneužitého "pracujúceho ľudu" mohli a slučku jej na krk zavesili súdruhovia Gottwald, Slánský, Zápotocký, Clementis, Šlink, a ďalší, ktorí sa neskôr tiež "sprisahali" a len o rok o dva po pani Horákovej ich tiež popravili. Paradoxom doteraz zostalo, že sovietski poradcovia sa rozhodovali, koho obviniť skôr robotníka-alkoholika Gottwalda alebo jeho kamoša Slánského, ktorý bez problémov nechával popravovať a zatvárať podľa želania oných sovietskych poradcov. Na krátky čas teda prežil Slánského (ktorý po mučení na procese priznal, že bol imperialistický špión!) súdruh Klement Gottwald. No týždeň po návrate z poslednej rozlúčky s generalissimom Stalinom v Moskve, sa aj Gottwald pobral do nejakého komunistického neba.
V deň smrti Milady Horákovej, 27.júna, si pripomenieme aj Deň pamiatky obetí komunistického režimu.
Vy, ktorí ešte žijete a podpisovali ste v závodoch petície za jej odsúdenie na smrť, pripomeňte svojim vnukom a pravnukom, že zúrivý výkrik "obesiť" nemusí zostať vždy len zvukovou kulisou.