Lebo v jeho prípade ako premiéra či predsedu parlamentu by sa po nejakom čase začali k nemu správať ako k nepriateľovi ľudu.
(Bol predsa prezident, ktorého Fico s výdatnou pomocou ostatných, aj pána Pellegriniho, pri každej príležitosti zhadzoval). A pán Fico, lebo sa nestal prezidentom ani predsedom ústavného súdu, nosí v sebe vytrvalú nenávisť. Použil preto všetky možnosti, aby z prezidenta vyrobil trojhlavého „draka“, ktorý by bol schopný vypúšťať oheň a síru na slovenské deti. Podarilo sa. Ledva sa Za ľudí dostala do parlamentu.
Pán Fico vie dokonale zneužívať „svoj“ ľud.
Kiskovcom uškodil aj fakt, že s takým priepastným rozdielom musel ísť do rokovania so Sme rodina. To zoskupenie zlatokopov mužského aj ženského rodu, podozrivých z priateľských a mileneckých vzťahov s osobami, namočenými do rôznych špinavostí, mohlo vyvolať volebnú pomätenosť len u rovnako zmýšľajúcich.
Ani pán Sulík pred rokovaním s bývalým prezidentom nepôsobil ako ochotný partner do novej koalície. Azda ani nemal veľké výhrady voči jeho osobe, možno zapôsobilo déjà vu z minulosti. Zrejme na veky vekúce nezabudne pani premiérke Radičovej vetu: „ Riško, drž balónik a buď ticho“.
Aj Igor Matovič, mimikou tváre aj rečou tela dával najavo nevraživosť k bývalému prezidentovi. Keby nebol Matovič tak vysoko zvíťazil, a bol by sa musel „deliť“ o posty, nedovolil by si také očividné pohŕdanie.
Spomínam si na tváre pánov Sulíka a Matoviča v čase, keď sa obaja na základe volebných výsledkov, neviem už v ktorom roku tvárili, že budú, najmä pán Sulík, predsedom vlády. Jeho tvár vtedy nedokázala skryť pocit chvíľkovej víťaznej eufórie.
A čo sa týka Kollára, ten svojou mentálnou a intelektuálnou vybavenosťou nikdy nepatril k osobnostným špičkám. Bolo ťažké pochopiť, kde sa nabralo už aj v predchádzajúcich voľbách toľko jeho priaznivcov, asi musel zaangažovať čiernu mágiu.
Napokon ani Matovič, čo sa obľuby týka, do volieb nijako extrémne neexceloval, ale jeho, čo schopnejší, nebrali vážne. Stačilo vycestovať do Cannes a nerozmýšľajúcich mal kúpených. (Jeho víťazstvo však aj tak bolo Pyrrhovo). Mal z Kisku komplexy. Bol rád, keď prezident ten boj vzdal.
S rozsievačom spermií Borisom také nehrozilo. Celý dospelý život hral vabank.
Napokon osud zasiahol.
Domnievam sa, že aj keby bol pán Kiska zdravý, boli by ho, dnes už známi podvodníci, týrali podobne ako Fico. Jedine Sulík sa snažil správať slušne, hoci aj „jeho“ minister má problém s diplomovkou.
Zrejme Za ľudí ešte bude musieť zvládnuť nejeden boj. Nie s Ficom. S Hlasom. Najmocnejší protivník vo voľbách bude predsa Pellegrini. Taký je náš slovenský holubičí národ. Prebieha od ničoho k ničomu dúfajúc, že tí druhí nasypú viac odrobín. Holuby, čo sa mozgovej činnosti týka, nie sú nijakí géniovia.
A napokon sa pri predčasných voľbách uvidí, či v občanoch Slovenska ostala ešte schopnosť rozlišovania medzi dobrom a zlom, alebo sa, ako tak často v minulosti, rýchlo vyrovnajú s daným stavom. (Páni veľkomožní a dereše).
