Možno sa, okrem prípravy vnučkiných krstín ponáhľal do známeho Čistého dňa, mal ho predsa pod palcom. Alebo do nejakého iného zariadenia finančne podhodnotených masérok? Prečo nie? Je aj ministrom sociálnych vecí a práce!
Už po skončení učňovky cítil so sociálne slabšími, zrejme preto sa stal predsedom SZM a už ako devätnásťročný aj kandidátom Komunistickej strany Slovenska. Popri práci vyštudoval aj Večernú univerzitu marxizmu-leninizmu a urobil dobre! Bol to jeho štartový mostík pre ešte dôležitejšie zamestnanie. Prepáčte, povolanie. Povolal ho Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska v Nitre! A bola to tá méta, čo ho odštartovala, podobne ako známeho kapitána, na deväť rokov do lavíc Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, za čo, píšu vo Wikipédii, dostal titul JUDr.
Cesta na Robovo ministerstvo nebola už pre neho ako oddaného poslanca nemožná, nuž sa stal, veď prečo by nie, v roku 2012 ministrom.
Že pripomína zabudnutých Fierlingera, Širokého alebo Bacílka z "nádherných" päťdesiatych rokov minulého storočia? Prečo nie? Lenže na rozdiel od tamtých, ktorých sme museli sledovať len počas návštevy kina, čo sme mohli, povedzme, raz za mesiac vo filmovom týždenníku prežiť, tohto nám, ako klauna, čo sa práve vyliahol pre radosť najmenších z kinder vajca, predvádzajú ako ukážku vysokej ľudskej morálky a štátnickej múdrosti v správach verejnoprávnej, aj v súkromných televíziách. Deň čo deň. Večer čo večer.
Možno dodatočne dostane aj sošku OTO.
Žijeme predsa v Chachalande.
