Stále ten istý zasnívaný mládenec, ktorý, ak nie je čerešničkou na torte, trpí. Ak to nejde inak, musí robiť vylomeniny, ako náhradu za zmysluplný, dôstojný postoj. Stačí spomienka ešte z prvopočiatkov jeho politického života (už po eufórii z odpisovania a prijatia "jeho" diplomovej práce), keď stál pred kamerou s odídencami z prapôvodného hnutia, medzi ktorými boli najmä zakladatelia Verejnosti proti násiliu a známe slovenské osobnosti.
Rozhodol sa totiž, ako inak, byť tuzexovou osobnosťou - schvaľovačom všetkého. Lenže osobnosťou môže byť len osobnosť.
Tak, ako sa rozhodol byť premiérom v tej blaženej povolebnej noci, keď - ruku v ruke s manželkou - schádzal ako rímsky cisár po schodisku medzi tisícku gratulantov, najmä jeho voličov, ktorí najmä z dlhoročnej nenávisti voči Smeru, volili OľaNo. Cítil to ako osobné víťazstvo, a možno aj bolo. Prešli k nemu Ficom a spol. znevážení voliči Zaľudí, ale najmä tisíce bludárov Smeru, netušiac, že idú z blata do kaluže. Smeráci toho nikdy veľa nenatušili, stačilo heslo "nech žije Fico" s búrlivým potleskom, aby sa neskôr, módnou rýchlosťou, prekolobežkovali k Pellegrinimu.
Pán premiér si vybral, ako sa to robí vždy, bližšie tričká ako košele. Vyvoleným pusipajtášom sa stal Boris, ďalší podvodník s diplomom, darmo Igorovi podstatne mravnejší Rišo varil noky za víťazstvo.
Nanešťastie mu cestu za výhrou nad všetkými zahatala hnusoba, v prvej vlne ktorej sa považoval za svetového víťaza...A prvý na letnej svadbe porušil vlastné pravidlá.
Ja som niečo zavinil? Plače nad sebou, lebo nielen Sulík, aj ten Covid - 19 ho zrádza.
Ale možno by práve teraz mal životu povedať "Áno".
Alebo sa pomodliť.
