Pripomínal väčšinu jemu podobných súdruhov: prostý, nekomplikovaný, na pohľad nenápadný, takmer fádny tvor.
Prvým vonkajším prejavom jeho politického rozpoloženia bol jasný nezáujem o "nežnú". Ale, ako ukázala budúcnosť, k zdarnému kreovaniu svojho osudu ju vlastne ani nepotreboval. Pre každý prípad mal za sebou študijné pobyty v západných štátoch, ale srdce, ako často dával najavo, bolo na východe.
Pôvodne mal naštartované prežiť svoj život ako zdatný zväzák a komunista vo významnej funkcii. Teraz musel brať do úvahy nezvyčajný vývoj krajiny. A pretože jeho politické tykadlá signalizovali správne, poradil si. V zálohe mal aj rezervné "plusy" z celkom opačného tábora. Keď si zmyslel, že bude prezidentom, uvedomil si, že je najvyšší čas vytasiť sa s nimi pred katolíckym Slovenskom. Tasí sa rád.
"Ja som prešiel svätým krstom, svätým prijímaním, aj birmovkou. Takže keby som si dnes mal urobiť nejaký profil vo vzťahu ku katolíckej cirkvi, možno by som vyšiel lepšie, ako ktorýkoľvek poslanec za KDH", povedal 10.1.2014 v rozhovore so šéfom jeho kampane Maďaričom. Pridal aj rodinných príslušníkov, profesionálne zaangažovaných v katolíckej cirkvi.
Samoľúbosť nášho "hrdinu", už vtedy neprehliadnuteľná, ho predsa mohla posunúť na piedestál formálne najobdivovanejšieho politika. A on mal trpezlivosť larvy, čo sa po dlhom čase čakania premení na motýľa.Náš, už administratívne bývalý komunista, ktorý síce nemal sexepíl povedzme Ivana Mjartana, chcel prežiť prinajmenšom toľko zážitkov so zamilovanými ovečkami, ako jeho predchodca Mečiar. Pravdepodobne netrval na vysokom veku dôchodkýň, padajúcich pred ním do kolien, ani na dáždnikových dueloch, či navlas rovnakých pletených "mečiarovkách" na hlavách babiek demokratiek. Nebazíroval ani na vulgarizmoch typu "Havel s Dášou v posteli a koruna v prdeli". Mal svoju stranu s dobrým názvom Smer, ku ktorému preventívne priradil doslov sociálna demokracia.
Tušili vôbec jeho voliči, o čo vlastne súdruhovi ide?
Stále o to isté, je to predsa neprehliadnuteľný prototyp ego maniaka, teda milujte ma a zbožňujte ma.
Prišla totálna prehra s neveľmi známym Andrejom Kiskom. Nikdy sa s tým nezmieril. Malí ľudia vedia vymyslieť neuveriteľne stupídne revanše. S prehnitým policajným aparátom, s väzbou na mafiánskych spriaznencov. S nezodpovednou vládou koaličníkov a ich potrimiskárskou filozofiou.
A potom prišla dvojnásobná vražda.
Plné ulice protestujúcich starých aj mladých. Je ešte stále hluchý a slepý?
A teraz Zuzana Čaputová.
A kdesi povedľa "náš" dvojtvárny Peter a náhradník za Lajčáka "Jánošík" Maroš, hľa, vnútorné svety našich "supermanov".
Stále zapnuté do zástrčky Fico.
Riadne znefunkčnenej.
