Konečne zapôsobila celkom príjemne a nádejne skupinka hlavných predstaviteľov nového politického predvolebného zoskupenia, ktoré sa bude pod názvom Šanca snažiť o priazeň voličov v budúcich parlamentných voľbách. Aj preto, že má vo vedení ženy a že sú to vraj schopné budúce političky. Ak sa nechceme vzdať nádeje na úspech, čo znamená nenechať vládnuť našu jedinú "hviezdu všetkých televízií" Róberta Fica plus jeho nezaujímavých ostatných akože spolustraníkov, lebo Smer bez Fica to je ako HZDS bez Mečiara, čiže nula bodov, musíme sa začať tešiť, ak nás, pravda, aj Šanca nesklame. Lebo so šancami sa na slovenskej politickej scéne "dopechorili" k nezáujmu publika, teda budúcich nádejných voličov, takmer všetky opozičné strany. Napriek všetkým vyhláseniam o spolupráci, nádejným sľubom, a osobným aj spoločným vyhláseniam.
Akože to bolo pred takmer štvrťstoročím?
Najskôr vajíčka do prezidenta Havla, ktorého mnohí slušní a tichí milovali a neslušní a hlasní ponižovali. Potom dvaja kamaráti pod jedným stromom delili a rozdelili republiku - podarilo sa! A možno to tak malo byť, veď čo my, ľudia, vlastne vieme? Sú toľké utajené energie na zemi, či medzi nebom a zemou! Po toľkých rokoch voláme Čechov a Moravanov bez irónie bratmi a keby prišlo na nejakú vážnu vec, budeme stáť pri sebe, rozhodne my, teda tí "obyčajní" ľudia, ako nás občas nazve aj pán predseda vlády!
Pred dvadsiatimi rokmi nenávideli čechoslovakisti hejslovákov, Slotovci Bugárovcov, antimečiarovci mečiarovcov (okrem babiek demokratiek s Vladkovými obrázkami v modlitebných knižkách), a neskôr, keď pán Flašík nalákal na predvolebné pútače plné holých zadkov toľko obirmovaných slovenských komunistov, že najskôr Fico z núdznej cnosti poobjímal Vlada aj Jana, a nabudúce už nepotreboval na vládnutie ani ich.
Snívajme ďalej aj my o Slovenskej republike s množstvom vzdelaných ľudí. A držme palce nášmu konečne akceptovateľnému prezidentovi, ktorý doteraz nesklamal.
A Šanca nech má šancu ukázať, čo dokáže!
