Keby mi bolo do smiechu, odpovedala by som, že dlhé kosti majú žirafy, ale bolo mi do všeličoho iného, len nie do žartovania. Mimochodom akéže dlhé už môžu byť moje kosti, keď celá výška mojej osoby ako takej je t.č. 1,59 (zrážať som sa začala v osemdesiatke). Všetky žíjúce dámy v mojom veku sa mierne potešili, hoci zostali len o centimeter- dva stále vyššie ako ja.
Napriek vlastnej vnútornej triaške som sa po ceste po nemocniciach snažila myslieť na človeka s pre mňa nielen s veľkým Č, ale aj U, čo znamená Umelec. Je stále preúctivý k svojim príbuzným, najmä zábavnej mamičke, ktorá s Woody Allenom nechodila iba do režisérovej milovanej kaviarničy spolu s členmi synovej kapely počúvať džezovú muziku. Práve on si doprial vyznanie, čo sa nemusí mnohým páčiť, ale v mojej vtedajšej situácii, keď som nemohla vylúčiť, že sa v nejakej sanitke zasa predsa len živá dostanem k paneláku, v akých väčšina z nás chudobných a osamelých dôchodcov žije, vyznávam jeho heslo: "Rád by som svoju smrť prežil vo svojom byte".Vždy ma vie rozosmiať aj jeho ďalší fór: "Nechcem dosiahnuť nesmrteľnosť prácou. Chcem ju dosiahnuť tým, že neumriem."
Nakoniec som zakotvila v temnej izbici traumatológie, kde mi odobrali, čo akiste potrebovali a po nejakej hodine čakania po ležiačky a odpíjania vody z fľaštičky môjho Záchrancu s nálepkou Ivan sa mi "prihodil" nečakaný zázrak. Potvrdil moju vieru, že dobrý človek ešte žije, a že ej skvelý lekár sa rozsvecuje tvárou tvár mojej..
Predstavil sa a s úsmevom oznámil, že ma o dva dni bude operovať a čo a ako s mojimi nohami vykoná.
Pretože počas operácie som ho nevidela, vycítila som, že to bude jediná výborná chvíľa v onom dlho prerábanom Chráme zdravia.
Pacient zažije, čo inde nie, a veľmi túži, aby sa tam už nikdy nemusel vrátiť
Mne sa sen nesplnil, ale počkajte si aj na to, čo by ste v nemocnici nikdy nečakali..
Pozdravujem aj všetkých doteraz nepolámaných....
