Starý pán, ktorého meno neuvádzam, z obce na Strednom Slovensku, si dal námahu, aby mi poslal správu cez kontaktný formulár na mojom blogu. Správa bola na hranici neznalosti a neporozumenia. Znela: Pani Antalová, prečo sa aj Vy pridávate ku tým, ktorí pľujú jedovaté sliny na kresťanstvo a kresťanov? S úctou...
Ohradila som sa proti jedovatým slinám, fakticky ich nepľujem na nikoho, hoci mi často príde na myseľ, že slovenskí kresťania sú povrchní, ale to je o inom. Vysvetlila som pánovi, že sa v texte zaoberám knihou známeho profesora Jeana Imberta.
Odpoveď bola obšírna, nebudem ju citovať celú. Časť z nej zverejňujem a to je vlastne aj dôvod,lebo ma zaujala. "Vaše práce čítavam rád a určite Vás nezaraďujem k Havranovi, Kocúrovi, Prostredníkovi alebo k tomu pišišvorovi, čo sa skrýva za meno "cynická obluda". Ako sa píše v svätom Koráne, títo úchyláci sú pod osobitnou ochranou Allahovou a čítať ich protináboženské výplody nemá zmysel.
No a teraz ku knihe: Nečítal som ju, nemôžem posudzovať, no z toho, čo ste z nej vybrali, zaraďujem ju ku takým "skvostom" ako svojho času boli a sú knihy Čo rozprávajú proroci a Čo rozprávajú Evanjeliá. Polopravda je podľa mňa tá najhoršia lož.
A pri všetkej úcte, kto bude, nieže o 1000 rokov, ale len o obyčajných sto rokov vedieť o Jeanovi Imbertovi?"
O pánovi Imbertovi možno nebude vedieť nik, ale príbeh Ježiša Krista bude poznať mnoho ľudí. Ak ľudstvo prežije vlastné hlúposti...
P.S. Ani len k tomu "pišišvorovi" som sa nedostala...
