Na dovolenku zásadne letím. Sama, bez partnera. Prevetrám si hlavu aj srdce, netrápia ma nijaké ľúbosti. Zaletela som až do Juhoafrickej republiky, zapáčilo sa mi neďaleko Johannesburgu, ale čo sa pobytov týka, vystriedala som dokopy tri africké republiky. Túlala som sa ponad savanu a keď sa mi znepáčilo, pokračovala som ďalej. Skvelá strava, odporúčam.
Inak, preletela som 9 - tisíc kilometrov, prešla som 25 štátov, a ak by som smela odporúčať, najkrajší je pohľad z výšky na Svazijské kráľovstvo. Ak vám to nič nevraví, nuž je to neďaleko Indického oceánu.
Veľmi odporúčam takúto dovolenku. Zvysoka vám nič nepríde čudné. Hoci sa tam kdesi dolu niektorí nenávidia a mlátia, neviete, či sa práve neobjímajú. Myslíte skrátka na iné veci, ako ľudia na zemi. Čo je pre nich bytostne dôležité, vám sa vidí malicherné, skrátka, máme tú obrovskú výhodu, že máme nadhľad. A slobodu. Hej, sloboda je dôležitá. A ešte aj vedomosti, na tom bazírujem a trvám na nich aj pri svojich deťoch.
Keď sme pri tej slobode, dostalo sa ku mne, že dvaja, čo majú slobodu tiež radi, pofarbili pamätník dákemu zločincovi. Tam, u nás, doma, kam sa už aj ja čo nevidieť vrátim. Prečo sú u nás ľudia takí tupohlaví? Zločincom stavať pamätníky! Tých dvoch by som pozdravila, keby som nelietala tak vysoko. ale keď sa vrátim, skúsim.
Začiatkom marca sa pripravím a poďho, roztiahnem krídla a poletím...Tam k nám, na Liptov. Prajem vám nekončiacu slobodu, vedomosti na úžitok, aj trocha lásky.
Kvôli nej sa vrátim domov.
Anička (predtým Arnold) orlica.
P..S. Neviete, čo je to Biľak? Alebo biľag?!
