Vtedy bol predseda Progresívneho Slovenska neznáme "pánča" z rodiny nepríjemných Šimečkovcov aj pre občanov, ktorí o ňom ani nepočuli.
Aj súčasný prezident ho ako prípadného politického partnera na dávnej povolebnej diskusii pre jeho "mladosť" odmietol, a dal prednosť rovnako starému Andrejovi Dankovi s jeho maličkou stranou (SNS).
Netreba Pellegriniho nechuť na spoluprácu s "mladučkým" Šimečkom hneď zavrhnúť, bolo by to aj tak márne. Nikto vnuka spolupracovníka prezidenta Havla predsa na Slovensku nepotreboval, nenávisť budúceho premiéra (po štvrtý raz) hraničila s nepríčetnosťou a príkaz bol daný, súčasného pána prezidenta volili všetci srdcom aj žalúdkom odovzdaní myšlienkam svojho "majstra".
A on robil, čo vedel, aby im Michala Šimečku znechutil. Niektorí voliči, vďační za návrat k dlhoročnému spôsobu života, keď im bolo "lepšie", si jeho názory ochotne osvojili.
"Politik" Matovič tiež prispel ako vedel.
