reagovala na otázku televíznej reportérky počas nakrúcania ankety a ďalšie a ďalší pritakávali, organizátori sa ich snažili ospravedlniť, čiže sme pri obrazovkách mohli uvažovať, že sú zrejme očkovaní, aspoň prvý raz. "Ešte chcem žiť aj s mojou rodinou" dodal na kameru rómsky funkcionár.
Tak ako to vlastne je? Bojíme sa zomrieť, a očkovať sa nedáme, lebo veríme v Boha?
Zrejme raz príde chvíľa, keď bude veľká väčšina našej populácie zaočkovaná, hoci si v sebe ponesie už pomaly roky vnútorného napátia, čo môže u neurotických a precitlivených ľudí vyvolať vážne choroby.
Nevyspaté noci, v ktorých pod privretými viečkami, hoci spánok neprichádza, defilujú tváre a postavy tých, s ktorými sme chodievali na prechádzky, sedávali na lavičkách a zhovárali sa o jednoduchých veciach. Niektorých susedov už nestretneme nikdy a ďalší? Ktovie? Ešte stále niektoré susedky vravia: "Ja k tomu nemám dôveru..."
Vieme, že vysoko vážení odborníci sľubovali od korony oslobodené Vianoce pred dvomi rokmi, dnes niektorí upokojujú, vraj pandémia skončí v marci, ale sú takí, ktorí skazu typujú na päť rokov a možno do konca sveta ( na všetko sa dá zvyknúť). Situáciu "vylepšujú" politickí vodcovia, hoci erudovaných aby ste špendlíčkom vyškrábkávali v nedozierne, a nielen u nás.
Spýtajte sa psychiatrov, ako narastajú rady pacientov v čakárňach, kardiológovia by tiež mohli rozprávať, všeobecní lekári nestíhajú dovrávať aj starým, že sa treba prechádzať a myslieť pozítívne...Lenže maniodepresívny syndróm nie je tzv. depka, ako ľahko vypúšťajú z úst jednoduchí ľudia, a pomaly už aj škôlkári, lebo to slovo počujú doma od zneistených rodičov, najmä večne ustatých mám. Pomôžu im odborné články a diskusie v rozhlase a televíziách, keď jednak nemajú čas čítať a sledovať a jednak na ne negatívne pôsobia nezodpovedné a mätúce denné vyjadrenia predstaviteľov štátu?
Samovraždy a vraždy súvisia s neradostným domácim aj celosvetovým vypätím aj kvôli covidu, ale už dávno nielen kvôli nemu. Ako si vysvetlíme nepríčetné správanie dvoch chalanov, ktorí pre potešenie, novú skúsenosť z mučenia a ten "úžasný" pocit vraždiť a zavraždiť zoberú život inému?
Kde sa na našom v piesňach a básňach obdivovanom Slovensku "kde ľudia nemajú zamknuté brány" vzal manžel, ktorý topil mladú mamu svojich detí v kyseline?
Ako v "zazobanej" rodine rástla gymnazistka, čo nerátanými ranami zabila svojho najmilšieho "kamoša" a spolužiaka po príjemnom popíjaní čaju!?
Čo má, pekná pani zo Žehry, spoločné s očkovaním Boh?
