Ak by spoločenské prostredie nebolo politicky (názorovo) rozdelené, nepotrebovali by sme systém parlamentnej demokracie. Všade navôkol bezdejovosť, strata motivácie. Nebolo by za čo bojovať, pretože všetci by sme boli ako z jednej odlievacej formy. Kde niet rozdielu, tam niet konfliktu. Slová klasika sú jasné: väčšina nedorozumení pramení z nerovnakých požiadaviek a nesplnenia dôležitých očakávaní.
Pre demokratický systém nemôže byť nič lepšie, ako otvorené ventilovanie nespokojnosti navonok. Konflikty, krízy, hádky a názorové nezhody sú prirodzeným "hnojivom" pre systém parlamentnej demokracie. Fakt, že niektorí akože politici (a nepolitici) si svoje rozdielne postoje verejne ventilujú cez útočné akcie krčmového charakteru, je z iného "súdka". Podstatné je mať možnosť povedať svoje NIE!
Problémom nie je "príliš veľa demokracie". Problémom nie je ani množstvo proti sebe stojacich názorových táborov. Problémom je neochota veľkej časti populácie niesť "bremeno" slobody.
Potrebujeme nepokoj a napätie, lebo bez nepokoja a napätia by nebol dôvod ráno vstať z postele.
Potrebujeme niesť "bremeno" slobody, pretože bez "bremena" slobody by sme sa sami stali bremenom.
Na záver opäť slová klasika: Kto chce "kľud" a pokoj, ten nech sa presťahuje na cintorín.
