na námestie, kde hluchí a slepí s vetrom zametajú niečie stopy. Stále vedú prázdne dvere dokorán..." (Dežo Ursíny +47, Kedy, ak nie teraz?)
Dvadsaťročný český študent JAN PALACH sa na protest proti obsadeniu Československa vojskami tzv. spriatelených armád Varšavskej zmluvy a proti sovietskej okupácii Československa upálil na Václavskom námestí v Prahe. Zomrel 19.januára 1969. Bol poslucháčom histórie a politickej ekonómie Filozofickej fakulty Karlovej univerzity, a kolískou smrti sa mu stalo rodné mesto Praha.
Detstvo prežil vo Všetatoch, do Prahy sa vrátil študovať. V roku 1966 ho pre živnostenský pôvod neprijali na filozofiu, na ekonómiu ho vzali, neskôr, v roku 1968 sa, pravdepodobne vďaka Pražskej jari, dostal aj na filozofiu.
JAN PALACH sa narodil 11.augusta 1948, včera by bol mal 70 rokov.
Jedným z paradoxov života je skutočnosť, že včera, 11.augusta 2018, by sa bol dožil 101 rokov Rusín Vasil Biľak (uvádzal si ukrajinskú národnosť).
Nezaslúžil by si našu pozornosť, keby sme si, aj pre jej aktuálnosť, neboli všimli spomienku jedného zo zástupcov KSČ na moskovských "dohovoroch" a ekonóma Pražskej jari, Bohumila Šimona: "Brežnev chcel, aby sme Biľaka zviditeľnili. Oponoval som mu a tvrdil, že ak Biľaka (pôvodným menom Vasil Gyula), niekam delegujeme, na schôdzu nikto nepríde. Brežnev mi vyrozprával legendu, že Červená armáda našla počas vojny v Karpatoch vysileného chlapca, ktorý zvieral pušku tak pevne, že mu ju nemohli vytrhnúť. A že to bol náš Vasil Biľak. Po preliečení išiel s Červenou armádou až do Prahy! Geroj.
Biľak počas vojny pracoval ako krajčír v Hradci Králové".
Klamári sa nemenia, a stále sú otvorené prázdne dvere dokorán.
Ani 21.februára 2018 neprešiel nimi jeden Ján.
