Staroba s rúškami nie je krásna, prijímame ju ako nepríjemný dôsledok čohosi, čo ani nevieme pomenovať, hoci podaktorí tvrdia, že to sa naša modrá planéta vzbúrila. Zrejme sme ju my ľudia poriadne nasrdili.
Staroba nie je med lízať aj bez hnusoby, s ktorou sa kadejako trápi náš premiér, t. č. nevedno kde schovaný. Ak si pamätáme (hlava je už včelín!), Mečiar sa skrýval v hore, Fico raz v Bulharsku so svojou ministerkou (a je úplne jedno s ktorou) alebo v bazéne, v zámočku, či v hoteli a v "celibáte" s dobrou pijatikou.
Či je už staroba taká či onaká, musíme ju prijať rovnako ako smrť. A tú ospevujú dobrí básnici, ale podľa nás starých, ako vraví Igor "najohrozenejších", by si mohla dať pohov s pľúcnou ventiláciou a ďalšími vymoženosťami, čo k liečeniu Covidu - 19 patria. Prozaici a psychiatri do očí tvrdia, že raz aj tak musíme odísť (jasné, nič iné nám neostáva), ale radšej by sme šli neskôr, ako hneď. Avíza od prežívajúcich hnusobu nie sú povzbudzujúce. Celebrita a mladý supermanžel Viktor nás už minimálne v piatich časopisoch a novinách oboznamoval, ako sa s pani Adelou s hnusobou vyrovnávajú. Aj pán herec a bývalý revolucionár Milan tri týždne chýbal v Sedmičke. Nemal v nás kto vyvolávať záchvaty smiechu "detskými" fórikmi o pišulkách a pinďúroch. Našťastie, v ostatných dňoch sa do neho vracia hlas. Inak by ťažko poskytoval médiám také dlhé rozhovory.
A neviem, či ste už počuli o "pomstychtivom" lekárovi Vladimírovi Popelkovi, ktorý by najradšej protestujúcim spoluobčanom bez rúšok, a najmä ich ukričaným vodcom, navrhol v rámci trestu odňatia slobody ešte trest povinnej práce v nemocniciach pri lôžkach pacientov s Covidom 19.
A my staré a prastaré mamy, budeme dúfať, že náš parlament bude aj múdry a, aby "staré ochechule" neotravovali, uzákoní eutanáziu. Naša generácia sa toho zrejme nedočká, no bolo by to humánnejšie, ako nechať nás pozatvárané doma a s pripraveným krimplénovým starým kostýmčekom čakať, aká bude vôľa dámy menom Smrť.
Krimplénu nebude v krematóriu škoda.
