Vintage, štýl inakosti v odievaní, čo za najvyšší stupeň elegancie považuje akúkoľvek anomáliu, však môže inšpirovať dámy a pánov nielen v oblasti módnych trendov. Uvedený terminus technicus pri troche nepozornosti a ľahostajnosti môže skĺznuť - v štýle päťdesiatych rokov 20. storočia - k nežiadúcim spoločenským praktikám.
O niekoľko dní uplynie 60 rokov od chvíle, keď najvyšší politický predstaviteľ Zväzu sovietskych socialistických republík tých čias Nikita Chruščov, na 20.zjazde KSSS štyri hodiny čítal vyše tisícke delegátov niečo predtým neslýchané-nevídané - kritiku svojho už mŕtveho predchodcu Josifa Stalina, ktorý nechal vyvraždiť milióny vlastných občanov.
Ešte nedávno "boh, modla a milovaný, láskavý vodca", otec všetkých Rusov a privlastnených inonárodných sovietskych občanov, sa stal najdesivejším prototypom kultu osobnosti, ukážkou, ako sa z politického lídra stane vraždiaci netvor, ktorý sa nezastaví pred ničím.
Nebyť Stalina a jeho prvého "oslobodenia" Československa, ktoré si pri delení veľmocami (na rozdiel napríklad od Rakúska) vzal pod svoju "ochranu", nemuseli sme si odžiť, čo sme si odžili. A tí menej šťastní ani neodžili...
Napriek tomu niektorí naši umelci slova "veľkému súdruhovi Stalinovi" aj takto vyznávali lásku:
Dopredu, súdruhovia, za Stalinom, do boja za mier, za slobodu!
Nás nezastrašia atómami, plynom, sme z víťazného stalinského rodu.
Starého sveta spálili sme klam, Stalin nás vedie k víťazstvám.
Miloš Krno, 1951
Svoju sústrasť prejavila Krista Bendová v roku 1953, po Stalinovej smrti:
Zatíchlo srdce? Navždy nechal nás? Nie. Tu je s nami jeho láska celá.
Keď bude treba, viem, on v každý čas vystúpi z tichej siene mauzólea -
a znova príde živý medzi nás.
