Sedíte v obľúbenej kaviarničke (áno, v kaviarničke), chlipkáte pikolo s kvapkou mlieka (Le Patio na Dlhých dieloch patrí medzi tie správne kaviarničky, v ktorých vám ku káve prinesú aj minerálku a ponúknu časopisy).
Päťdesiatnik, popíjajúci pri vedľajšom stolíku, nadáva komusi do mobilu. Prvý telefonát, druhý, tretí...Jedno podstatné meno "slušnejšie" ako druhé. A vzápätí sa, v celej svojej mohutnosti, zdvihne a pristúpi k vám: "Pani, vidím, že sem chodievate na kartičky. To ste ale dopadli! Za päť pečiatok jedna káva zadarmo.Je mi vás ľúto, pani".
Prisadne si a objedná si ďalšie pivo.
"Viete, kde je Rakúsko? Boli ste niekedy v Rakúsku? Rakúsko je hen, cez Dunaj".
Dôverne sa pritočí a zvestuje novinu: "V Rakúsku si babka ako vy môže pozvať do podniku dvanásť člennú rodinu a zaplatí za pohostenie 200 - 300 euro, ani okom nemihne. A vy čo? Môžete si to dovoliť vy"?
Usmejete sa na pána a mlčíte, iba mu posuniete bližšie dennú tlač. Nechce.
"Musím sa ísť vyspať, chápete? Večer idem do tej pos...ej roboty v Hainburgu"!
