Tu sme slobodní od potreby mať pravdu, súdiť, trestať, hanobiť alebo ničiť. Nie sme v bludnom kruhu tam vonku, a mohli by tu poumývať okná.
Nikto nás tu nenájde, nebojte sa. Sestričky miešajú kokteily medikamentov. Nezáleží im na vás, moja drahá. A na čom by už malo záležať? Na muzičke a chlapovi s pevnou rukou. A ak by bolo dačo dobré na pitie... na peniažkoch na sekond hand a na cigy. Nezízajte, čo také vravím? Nezúfajte, ale nedúfajte. Poddajte sa, to je všetko. Svetielko na konci tunela, ha, ha, ha. Moje svetielko je ten, čo nebije. Nemláti po hlave, nepriväzuje o posteľ a nezháša cigarety na mojom zadku. Maj sa kočka. Budú roznášať večerný kokteil na spanie. Aj tak nezaspím.
Len toľko ti ešte poviem: Raz každý všetko spozná. Neviem kedy, ale spozná. Dovtedy by mal byť človek milosrdnejší. K sebe, aj k ostatným. Odlišné je iba odlišné. Nie zlé. Aj tu, na psychine.
