Uvedomila som si, ako veľmi som sa mýlila, keď som sa chlácholila myšlienkou zmierenia sa so skutočnosťou, že na Slovensku jednoducho, okrem pani prezidentky a dve tri výnimky ministrov, nemáme ďalšiu výnimočnú osobnosť, ktorá by dodávala Slovákom nielen punc hrdosti. Skrátka, že môj pocit nedostatku skutočných osobností je prvý neduh v poradí. Dialo sa to počas vlády zlovoľného Fica aj váhavého Pellegriniho a držalo ma to aj po nástupe Matovičovej vlády, "perpazuch" s Kollárom.
Mýlila som sa. Je tu stále naša bývala premiérka. Práve ona bola hosťkou v Závodského štvrtkovej relácii Naživo.
Viem, že bývalá pani premiérka dôležité posty neraz odmietla, ale pri počúvaní jej názorov k novému základnému dokumentu a ôsmich oblastí, ktorých sa dotýka, by som na premiérovom mieste znovu neváhala, a požiadala pani Radičovú o spoluprácu v súvislosti s Plánom obnovy. A možno nielen s ním.
Sama nazvala reformné menu ako obrovskú šancu pre Slovensko. Ale čo rozhodlo napísať tieto riadky, bola jej odpoveď na otázku, čo považuje za priority súčasného Slovenska.
Priority sa odvíjajú podľa pani Radičovej od lokálneho a regionálneho rozvoja ekonomiky a dôstojného postavenia Slovákov na trhu práce. Skrátka o ľudskú dôstojnosť.
Zjednodušene, ide o šťastie každého jednotlivca, ktorý tvorivo prispieva (alebo v minulosti prispieval) k zvyšovaniu úrovne života v našej krajinke.
Okrem zdravia je to najvyššia hodnota.
