Krstná mama obľubovala ľúbostné príbehy. Televízne seriály neexistovali, ale ona ich ani nepotrebovala. Zo zvyšku kávy si ich vymýšľala sama. Neboli o nič horšie, ako tie dnešné a v každom sa vyskytoval dôstojník v brigádírke. Kapitán s touto pokrývkou hlavy bol na ženenie ideál.
Necháme už pomerne starý, tristný príbeh o kapitánovi Epoletovi a gajdošovi, čo gajduje pre šéfove výložky falošne. Sám sa chválil, že gajduje vyše 42 rokov, a my, plebs, nie sme dostatočne vďační ani za výkony, ktoré podával aj za socializmu, ba ešte sa čudujeme, že prešiel od komunistov k národniarom!
V týchto trápnych časoch nás prekvapuje aj "boj" krivej mrkvy s krásne urastenou, lebo už naozaj od rozkoše nevieme, čo by sme, a pritom práve s mrkvou sa - paradoxne - viaže neodpustiteľný príbeh z konca vojny.
Jezuitského novica z Ružomberka Tomáša Munka hnali na pochode smrti z koncentráku spolu s jeho otcom a ďalšími väčšmi mŕtvymi ako živými, po zabahnenej ceste. Vyhladovaný Tomáš našiel zhnitú mrkvu a zjedol ju. Napokon ho, neschopného pokračovať v ceste, v kŕčoch a horúčke sotili do jarku a zastrelili. Otec, ktorý prosil o jeho život, dostal guľku tiež.
Na kapitána Epoletu, aj na súdruhov plukovníkov, sa časom aj v trojrozmernom vesmíre zabudne.
Zabudne sa na "boj" pokrivenej mrkvy s urastenou.
Na ružomberského jezuitu Tomáša Munka, ktorý vyhladovaný urobil zúfalý čin, sa zabudnúť nemá
