Kedy bude Slovensko oslavovať náboženské sviatky spoločne s vládou Roberta Fica?
No predsa nikdy. Iba ak by sme všetci prestúpili práve na jednu z liniek slobody podľa jeho predstáv.
Prevelia nás k pravoslávnym alebo k mormónom?
No a čo? Veď rodákom to môže byť ukradnuté, za Veľkonočné sviatky považujú len pondelok, čo nijaký sviatok nie je. Štebocú o ňom dievčatá a chlapci v krojoch, starší občania pripravujú podľa receptov nového súťažiaceho v relácii Bez servítky menom Sulík, hej ten, čo svojho času vyváral pre Matoviča noky alebo halušky, dnes je to zrejme všetkým jedno.
Takto som zapísala začiatok blogu, čo mohol mať celkom iný názov.
Dnes je dnes.
Zomrel priateľ Slovenska, človek súcitu Jorge Bergoglio, pápež František, na ktorého sa mohli ľudia vždy spoľahnúť, akoby všetko bolo presne naplánované niekým, komu na Slovensku záleží ako jemu samému.
Po pani prezidentke Čaputovej prijal dvakrát prezidenta Pellegriniho, ktorý mu už posmrtne poslal cez médiá vrúcnu spomienku, ako naozaj. Žeby naozaj naozaj?
Prijal krátko pred odchodom osobu, ktorú zatracujú viacerí rodáci, ba už aj jeho voliči.
Fica.
Už sme si myslelI, že je fakticky všetko zle a premiér ide na veľkonočnú spoveď rovno z katolíkov k najvyššiemu.
Možno aj bol, a nevedia o tom ani najtvrdší smeráci.
Fico, pretože vyhral voľby, má právo byť premiérom.
Pellegrini s jamkami či bez má právo byť prezidentom.
Aký rozdiel však vidíte medzi predsedom parlamentu a prvým predsedom slovenského parlamentu po príliš nežnej revolúcii.
Raši alebo František Mikloško?
O Rašim sa špekulovalo, lebo Danko nedal pokoj. O Františkovi Mikloškovi, poctivom katolíkovi, čo by tu skutočne mohol skĺbiť neskĺbiteľných by vari v normálnej krajine nebolo treba dlho uvažovať.Každý zdatný politik by sa v tomto vykĺbenom čase nemal prečo rozhodovať, veď bývalý disident a dôležitá osobnosť slovenského nielen kultúrnopolitického života by mala byť v 21.storočí jednoznačne schválená.
A bol by mier nielen medzi tými, čo jedia kaviár ako šalát, ale aj v slovenskej zdravej kapuste s pracovitými zberačmi plus obdivovateľmi rozbitej koalície.
Lenže Fico bol nesvoj z cestovania po svete a brataním sa s podľa neho rozhodujúcimi figúrami, hoci by každý ohník najradšej hasil sám.... .
Kto v tomto čase s rozhľadom nielen európskeho politika a morálkou popraveného kancelára istého Henricha VIII. by dokázal urobiť poriadok v hlavách koalície pod vedením Fica?.
Mrzelo by to pápeža osloboditeľa Jána Pavla II.
Pápeža mysliteľa Benedikta XVI.
Aj najlepšieho pápeža pre 21.storočie, milujúceho všetkých bez rozdielu (aj Matoviča, Fica a jeho poslaneckých zberačov platov za dvíhanie rúk)...
Pápež František, statočný muž zmierovania, ďakujeme za všetko.
