Veterné smršte potvrdzujú už aj nám, slovenským "pánom tvorstva", že žijeme na živej planéte, ktorá 4 a pol miliardy rokov rotuje okolo vlastnej osi aj okolo životodarnej hviezdy, zvanej Slnko. My sme len drancujúci podnájomníci, ktorí by mali byť vďační, že môžu využívať jej dary. Zem predsa nie je akýsi bezplatný penzión pre vyvolených, ktorý si možno predplatiť alebo, nebodaj, ho aj riadiť (poručíme větru, dešti, spomínate si)? Sme síce súčasťou tvorstva, ktoré sa honosí menom homo sapiens sapiens a namýšľa si, že kvôli nemu bielobradý starý pán stvoril Zem a možno aj celý Vesmír. A podľa toho sa aj správa.
Miesto vďaky sa vysmievame všetkému, čo nás presahuje, hoci sme máločomu schopní rozumieť. Zato násilím by sme chceli ovládať všetkých a všetko, o čom si myslíme, že je slabšie, ako my. Že sa nám nevzoprie. Životné prostredie ničíme do krajnosti. Prírode, najmä zvieratám, berieme ich prirodzené "domovy", mätieme im zmysly, a tvárime sa, aký je to "humor", keď sa prechádzajú po uliciach sídlisk.. Lenže planéta Zem je živá a každé ľudské hranie sa na bohov si pamätá. A trestá. A my, "ľudia múdri" sa vozíme prítomnosťou akoby so zaviazanými očami a sporíme sa o nepodstatnom. Naša krajinka, ako ukazuje aj dianie nedávnych dní, nie je výnimkou.
Čo, keby sme to nechali na Vesmír?
