Boli by sme spokojní, keby zázraku, aký sa na Slovensku zrkadlí v očiach ľudí od pondelka, boli bývali podľahli všetci, samozrejme s jeho súčasnými víťazmi už pred zostavovaním vlády, skrátka tí naši traja istí nedočkaví za stolom s pripravenými perami v rukách.
No zázrak sa nepýta na mená, navyše, ako vieme, čas nefunguje podľa nich.Teda psychologický čas.
Chronologický čas áno. No zázrak sa ani na detaily nepýta.
Podľa nich, vyvolených, čo si myslia, že keď sa povolali sú aj povolaní, a chceli by nimi ostať naveky, už len čiastočne áno.
Možno ešte nejaké budúce veky na Zemi budú aj pre nich.
Zostali sme tu pre nich ako taká jedna veľká banda nepriateľov.
Ako na to prišli? Čo sme im vykonali?
Zamilovali sme si konzervatívneho liberála, ktorý nám dáva najavo, že ho už máme volať Brat Jorge, teda už týždeň určite, a že máme milovať aj tých, ktorí nám pridlho idú na nervy
Zázrak sa potom už nepýta, či sa má alebo nemá stať. Ten sa sám od seba v takom prípade udeje automaticky.
Ak nás teda nikto zasa nenazve do kamery nepriateľmi.
Keď vesmír zistí, že inak nám niet pomoci a niektorí chcú napriek tomu spoločnú krajinu načisto otráviť, susedné planéty sa uznesú, že ZEM ochránia aspoň do času, kým nezačnú po príhovore brata Jorgeho dlho používanú najkrajšiu planétu obaliť celoplošnou láskou.
Aj povodne, ba priam tsunami si dajú povedať.
Ale nám je napriek všetkému, trochu smutno.
Prepáčte.
