Toľko reakcií na (komu chutnú - komu nechutnú) konzervovanú zmes, ktorú znovu začal dodávať Tatrakon Poprad ( v normalizačných rokoch minulého storočia ponúkala akási firma, asi v rámci umelého vlastenectva, Slovkeks) a nazvať ju kultovou, je drzosť. Kultovým by bolo možné nazvať film z roku 1971 s rovnakým názvom, písaným dokopy, pretože najtradičnejšia talianska saláma má názov mortadela, aj to len preto, že vo filme hrala Sophia Loren.
K súčasnej nátierke.
V tom neprebernom množstve reakcií na blog odcitujem ohlas, ktorý ma zaujal, a neskôr uvediem, prečo. Pán píše: "Mäsovo-sójová zmes a v nej 7% mäsa? To sme už fakt takí blbí, že nedokážeme hodiť na panvicu trochu mletého mäsa a pár prísad podľa vlastnej chuti - asi štvrťhodina práce - a mám podstatne kvalitnejšiu polevu na špagety, ako ten šmejd od slovenského výrobcu"?
Naša "skromnosť" uspokojiť sa so všetkým, čo nám podhodia, navyše s dodatkom glorifikovanej riekanky, že za komunistov bolo lepšie, sa prejavuje aj v ostatnom živote spoločenstva. Naše požiadavky sú nízke v každej životnej oblasti. Aj vo výbere politických entít. Dosvedčili to aj minuloročné volebné výsledky.
Veď nás 50 rokov precvičovali z "Na stráž" na "Práci česť", čudovať sa, veru, niet čomu. Ani tým trvale zakonzervovaným. Len sa treba pozrieť, aký odpad je v konzerve.
