"Sedembolestná nad vami plače", vykríkla pani, lebo ju nepustili za policajné zátarasy. "Kto toto vymyslel? Načo sú nám rúška, nechceme z nich ochorieť"! Bránili sa, možno prebratou rétorikou od susedy ďalšie. Zúrili ženy aj muži a možno došlo aj na iný druh komunikačnej výmeny, to kamery nesnímali. Napokon tých, čo dohliadali na poriadok, bolo dosť.
Prítomní s rúškami boli vyvolení, ktorí dostali pozvánky do kostola. Napríklad pán premiér, ktorý si, na rozdiel od nedávnej návštevy svadby, rúško poctivo nasadil.
"Ale dakedy voľné dni neboli, alebo áno"?
"Aj tak sme prišli! A teraz"?
"Minister pre zdravie je tiež veriaci", zaznelo ironicky.
Viacerí si zjavne pomysleli, že ak by bolo zdravotníctvo na Slovensku v poriadku, ministrova viera by bol posledný problém, čo by im mal prekážať.
A odkedy máme ten voľný deň?
Odkedy? Veď od Mečiara, zabudli ste? "Jej sviatok bol ocenený aj štátnou mocou samostatného Slovenska ako deň pracovného pokoja, hneď v deväťdesiatom treťom".
A v dvanástom Fico žiadal presunúť sviatok na nedeľu. "Znamenalo by to fakticky, že tento sviatok by bol zrušený, len by sa nemuselo zasahovať vo Vatikánskej zmluvy.
Ale už v trinástom, keď sa birmovaný chystal na prezidentský úrad vyslovil: "Sviatok Sedembolestnej zostane voľným dňom".
Stále tie isté paradoxy.
