Tá dáma nie je nikto iný ako prezidentka Zuzana Čaputová. Neznášajú ju priam bolestne (viď vyššie), podobne ako prvého nekomunistického prezidenta.
Ten prvý ho ničil väčšmi, ako sa dá zniesť (a ved to prezident Kiska ani nezniesol)!
Najskôr ho znenávidel, lebo s ním prehral prezidentské voľby (a rozdiel to bol pre "najväčšieho" predsedu neznesiteľný). To, čo nasledovalo, dobre poznáte.
Ten druhý predseda pri počutí prezidentovho mena trpí z celkom iných dôvodov. Ako väčšina našich nevydarených potkaniarov ako z Andersena (lebo to by sa mu najväčšmi páčilo),má už pri počutí mena Kiska komplex menejcennosti. Lebo onen prezident by bol býval rýchlo prekukol jeho sen o hlúpom Janovi, ktorý sa stal kráľom (volá sa to aj ukradnutá diplomovka, atď.), hoci u nás je všetko možné.
"Ľud môj víťazný bezpečne tu šafári" napísala pod tlakom, päťdesiatych rokov jedna z najlepších spisovateliek pre deti aj dospelých Mária Rázusová Martáková. Prešlo takmer polstoročie od jej definitívneho odchodu a ľud víťazný nie je, nebol v šesťdesiatok ôsmom, ani v osemdesiatom deviatom.
A, ako to vyzerá, tak skoro ani víťazný nebude.
Nechá za seba rozhodovať ľudí nečestných, na ktorých si dnešná mládež v dospelosti radšej ani nespomenie. Veď ktorý rozumný by zo seba vypľul "kydy", ako tí dvaja rovno na televíznu kameru:
- Prezidentka okradla ľudí o právo rozhodnúť sa...-Za zmarenie referenda o predčasných voľbách je zodpovedná Čaputová,- volali ako jeden.
Prečo nie? Čo by sme si nekopli? Prezidentka je len žena, znesie veľa.
Čo povieš ty, ľud náš víťazný?
