Aj taký bol Anton Srholec. Tohto roku by sa bol dožil deväťdesiatky.
Každý slušný a vzdelaný kresťan v tomto štáte vie, ako dobre by bolo, keby ešte žil.
Rehoľník Saleziánov Dona Bosca odchádzal po desiatich rokoch utrpenia z Jáchymova s posudkom "Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu".
Vlastnou cirkvou počas života permanentne zabúdanému, predsa mu posmrtne dovolila 12.1.2016 poslednú rozlúčku v milovanom Blumentáli. V tom Blumentáli, z ktorého ho, hoci len vo funkcii kostolníka s povolením vypomáhať v kňazských prácach, kedysi vyhodila.
V roku 1985 sa stal znovu robotníkom.
"Každý človek môže premeniť chvíle svojej samoty na omrvinky, ktoré sa môžu stať záchranným liekom pre našich blízkych" - kedysi napísal.
Záchranným liekom pre našich blízkych sa mohol stať Národný pochod pre život, keby nebol do veľkej miery zmanipulovaný samotnými organizátormi, a čo je horšie, záľahou zelených zástav, s ktorými môžu mať obide strany spoločný len chvályhodný názor na interrupcie. Chvályhodný po hranicu otázky: Máte rovnaký názor aj čo sa týka židovského, rómskeho a ďalších nevyhovujúcich etník? Alebo si počkáte na príhodnú chvíľu, keď zasa budete narodené deti aj s mamičkami pre tú či onú príčinu viesť do plynových komôr?
(Zabudli ste, ako sa Kotlebovci bránili, keď prezident Kiska vyznamenal pôvodom židovské osobnosti)?
Myslím, že Otec Srholec by bol býval poriadne nasrdený.
Muži s kolárikmi (kňazi) sa s postupujúcim slnečným popoludním strácali medzi množstvom zelených tričiek a zástav, neprotestoval nikto.
To všetci dospelí chceli zabudnúť, že veľký kríž na klope fašistu nemôže znamenať lásku?
Otec Srholec by bol určite na obrovské pódium vystúpil a bol by veľmi nahlas protestoval.
